AKO SA TO NEMÁ ROBIŤ

Rozhodol som sa, že sa s Vami podelím o jeden zábavný zážitok z MILSIM akcie z čekých Milovíc. Všetky názvy a mená boli z dôvodu ochrany života a zdravia autora, a ega niektorých hráčov zmenené, niektoré situácie boli „zdramatizované,, pre lepší zážitok. Tento príbeh neslúži na dehonestáciu žiadnych osôb alebo ich zosmiešňovanie, ,,fuck-upov“ sme každý určite spravili dosť, ide len o zábavnú historku a príklad pre všetkých milsimákov, ako sa to ne robiť.

Už od roku 2012 chodíme s tímom na sériu MILSIM/LARP akcí do českých Milovíc, v roku 2012 to boli jednotky UN, v roku 2013 posádka presunutej základne, v roku 2014 vojenský poradcovia ANA a tento rok sme sa prihlásili za mechanizované jednotky ISAFu. Nechceli sme pôsobiť zase sami, tak sme sa pridali ku kombinovanej bojovej skupine, volajme ju „Čata„. Tú viedol jeden Čech, volajme ho Pepa, veliteľ Ree/Airsoftového tímu, plus tam bolo kopu ďalších tímov z ČR a SK. Pepovi sme navrhli, či by sme neprecvičili nejaké základy taktiky tesne pred akciou, ešte v piatok. Na akciu sme totiž došli o dva dni skôr, času bolo dosť, išlo o to aby sa tých 28 ľudí čo tvorilo čatu aspoň trochu zladilo, aby pravá ruka vedela čo robí ľavá.

Obrnená technika (BVP-1) mechanizovaných jednotiek ISAF

Pepa povedal, že netreba, že sa nemáme čoho báť, že náš tím sa určite chytí na ich super taktiku a všetko bude v pohode. Povedal to tónom, ako keby sme boli my tí krepí a sprostý a nič nevedeli, to nás trochu zamrzelo. Vysvetlil nám, že nemusíme nič precvičovať, lebo že vraj ich tím mal tvrdé dvojdňové cvičenie, a že vedia úplne všetko čo treba a sú v tom namakaný. (Náš tím vtedy trénoval na tú akciu asi polroka, skoro každý voľný víkend, pretože sme chceli mať ako takú úroveň … staré dobré časy). Takže, oni nič cvičiť nebudú, nech zbytočne nestresujeme. Tak OK, naozaj sme im vtedy verili, že sú fakt taký dobrý, to sme ešte nevedeli aká to bola chyba.

x

Na začiatku sme mali kopu voľného času a miesto nejakého zladenia, vyzerala naša príprava takto.

Kedže sme nemali čo robiť, rozhodli sme spolu s Ondatrou, Šišmišom a chalanmi od Rangers precvičiť taktiku ústupu pred nepriateľom, čo nás zabavilo aspoň na pár hodín. Začiatok akcie sa neúprosne blížil, a každý z čaty, okrem nás, mal všetko na saláme. Nemali sme žiadne informácie, nevedeli sme vôbec nič, ležali sme pred stanom a čakali, čakali ako na godota. O 22:00 (začiatok akcie) nastal mega super brífing, kde si nás Pepo nechal nastúpiť do zástupov a akože vysvetľoval. Nemal ani mapu, ani nič, celý plán mal vysvetlený za pár minút: „Přesuneme se do kina ve vesnici, izolujeme ho (na náš podnet, on tam chcel rovno naklusať), prohledáme a zaistíme hledané osoby,, … a to bolo všetko čo nám povedal. Žiadny iný postup, topografická a taktická orientácia, organizácia, situácia, úloha, vykonanie, spojenie, alebo kto sú vôbec hľadané osoby … no jednoducho ani Ň! Na poslednú chvíľu sme si tam aspoň nastavali spoločnú frekvenciu, teda tí čo to stihli.

Bola už celkom tma a jediný som mal NVG, tak ma Pepo dal ako pátrača úplne dopredu, samotného, mimo náš tím, ktorý bol zase úplne vzadu. Tak sme vyrazili, a ako som šiel tmou, myslel som na to, ako toto celé zle dopadne. Nemali sme pripravené nič, žiadnu postupnosť velenia, žiadne signály, žiadny záložný plán, žiadne body zhromaždenia, žiadne obrázky hľadaných, aká je situácia v dedine, ako máme reagovať na situácie …. koledovalo si to o malér.

Nasvetlovanie okolia základne

Tak ja idem prvý a Pepo, jeho zástupca a zvyšok čaty rovno za mnou v zástupe (pôvodne chcel ísť v línií, v totálnej tme, roztiahnutý na 150 m, ale našťastie sme mu to na brífingu vyhovorili). Pepo a jeho zástupca šli dakedy vedľa mňa, občas ma aj predbehli, vytrácali sa do tmy, a potom sa zase ukázali. Ako Pepo robil dosť divné veci, ale držal som radšej hubu zavretú, bolo to naše prvé fungovanie v rámci nejakej väčšej jednotky. Tak sme dorazili do blízkosti cieľa, stanový tábor „vesnice,, s kinom. Asi 50 m od neho sme zastavili, nebolo nás vôbec vidno, bola strašná tma, ale ja som musel už vypnúť nočák, lebo tie stany boli všetky vysvietené ako český cirkus. Čata išla spraviť kruhové zaistenie okolo cieľa, ale ešte pred signálom, že je kruhovka hotová, sa Pepo aj zo svojím zástupcom na vlastnú päsť vybrali na záťah do kina.

Pepo nikomu nič nepovedal a ani nezahlásil čo má v pláne, ani nikomu nedal rozkaz aby ho kryl. GOTWA mu asi nič nehovorila, jednotka ešte stále vytvárala kruhovku okolo kina. Tak som si hneď pomyslel: „No toto je v p!č! čo to sakra robí?,, Vysral som sa na celú kruhovku a našiel som si dobrú pozíciu aby som ho aspoň trochu mohol kryť, lebo nikto ho nekryl, 25 ľudí nevedelo kde je a čo robí ich veliteľ.

Pepo sa priblížil ku stanom, obyvatelia si ho hneď všimli, nedalo sa ho nevšimnúť, bol nenápadný asi ako bager v kúpeľni, ale ignorovali ho. Potom sa začal hrať na taktického operátora, bolo trochu zábavné pozerať sa na to. Pozoroval som celú tu komédiu cez optiku a videl som tváre tých ,,vesničanov“ , ako sa na neho pozerajú s výrazom, že: ,,Co to ten isafák doprdele delá?“. Potom si zo zástupcom vybrali jeden stan, asi chceli vedieť čo je dnu, bolo vidno, že vo vnútri dakto spí. Pepo sa takticky začal presúvať k rohu stanu a ja som si len pomyslel: „Len to nerob, len nechoď za roh, len tam nechoď …,, Nemal som už žiaden uhol aby som ho mohol kryť. V tom čase zvyšok čaty konečne dokončil kruhovku, a čo spravil Pepo? Zašiel sa za ten skurw€ný roh!

Vnútro kina. Pepov záťah vyrušil miestnych pri pozeraní Mariňáka.

Moment prekvapenia v prdeli, v dedine bolo tak 15 domácich, nepreverený ľudia ktorých okrem Pepa a jeho zástupcu nikto nekryl, tí po nich začali ziapať a správať sa ako eSeSáci. Zmenil som pozíciu aby som na nich videl a mohol ich kryť. Skryto som sa presunul ku vchodu do objektu kde som zbadal polkruh nasratých dedinčanov, ospalého starešinu a nášho veliteľa aj zo zástupcom ako po nich ziapu a snažia sa ich napchať späť do kina. Miestnym sa takáto návšteva o polnoci rozhodne neľúbila, ja som bol úplne stratený, že čo robiť, no ale vtom prišla odniekadiaľ dlhá dávka a schytal to jak veliteľ tak jeho zástupca. Ako bola to len otázka času. Obaja boli na mieste ,,mŕtvy“.

Nastal strašný chaos, ľudia sa s krikom rozpŕchli do okolia, narazili ale na našu zabezpečovaciu skupinu ktorá ich hneď zadržala, a jedného atentátnika zlikvidovala, aspoň to fungovalo, aj keď nám to nijako extra nepomohlo. Dedinčania začali kričať Allah Akbar a vtedy som pochopil, že sa treba zbaliť a ísť do p!če. V tomto chaose sa tam motal Pepo a nadával, že jak to že ho nikto nekryl, že kde má čatu, a že je to celé doj€bané … Nepočúval som ho už, bežal som za veliteľom môjho tímu Zohanom, podal som mu hlásanie a navrhol nech prevezme velenie, mal z nás najviac skúseností s velením.

Tak Zohan prevzal velenie a rozkázal čate aby sa stiahla, že spravíme zhromaždisko ďalej od objektu aby sme sa zreorganizovali a spravili poriadok. Tak sme ustúpili a asi 100 m pod kino a tam sme znova zaujali kruhovú obranu. Lenže sa do našej zostavy prirútilo auto a začalo túrovať motor, Zohan vydal rozkaz jednému tímu nech sa ho pokúsia zaistiť. Chalani boli totálne zmätení, že čo sa stalo, čo sa deje, a čo sa bude diať, nikto z nich totiž nevedel čo sa stalo. V tom sa ku našej zostave zhora prirútila skupina asi 15 ľudí z baterkami a začali nás nasvecovať a kričať na nás, znova vznikol totálny chaos.

Presunuli sme sa teda ešte ďalej, mimo ciest a chodníkov. Zohan sa ma spýtal, že či na to serieme alebo pokračujeme ďalej v misií, ja som povedal, že noc je ešte mladá, stále máme čatu ľudí, tak nech pokračujeme ďalej. Zohan ale prikázal, že sa stiahneme ku základni kde máme bezpečnú zónu, trochu sa reorganizujeme a potom budeme pokračovať v ďalšej misií. Mal úplnú pravdu, naša jednotka bola odhalená, narobili sme strašný bordel a boli sme totálne dezorganizovaný. Zohan vyslal mňa a Ondatru ako pátračov vpred, nech prepátrame cestu ktorou pôjdeme, kým on spraví vzadu aspoň trochu poriadok.

Tak sme spolu s Ondatrou vyrazili a za pár metrov sme si všimli, jak pred nami svieti dačo červené, najprv som si myslel že je to IR prísvit. Vytiahol nočák a pozrel som sa na to, prísvit to nebol, niečo sa tam ale pohybovalo. Evidentne sme narazili na nejakú skupinu, vlastný? Nepriateľ? Civilisti? Ani boh nevedel, ISAF nemal dohodnuté žiadne heslá na noc, a vôbec sme nevedeli čo robia ostatné skupiny. Tak sme išli ešte trochu vpred, a neviem presne čo sa zrazu stalo, ale niekto začal strieľať.

Podstatou každej prestrelky, je získať si ako prvé palebnú prevahu, tak sme to v našom tíme aj cvičili. Pri kontakte s nepriateľom sa na ničom nešetrí, tam treba kropiť, kropiť, kropiť, tak sme aj reagovali. Praskli sme sebou o zem, zahlásili: „KONTÁÁKT!!! 12. hodina! 40 metrov! Červené svetlo pod stromom!“ Do smeru sme začali sypať automatom jeden zásobník za druhým, za chvíľu sa pridal aj ďalší tím z čaty a strhla sa besná prestrelka. Ako sranda nie? :D Konečne nejaký boj! Už som nabíjal 3 zásobník, keď dakto začal kričať ISAF! ISAF! ISAF!!!

Ten kontakt, to boli naši z ISAFu, Légia zo Slovenska na nočnom prieskume, zopár ľudí sme im postrieľali. FUBAR jak vyšitý, a to sme sa potom dozvedeli, že ku nim sa pridal jeden člen z našej čaty čo sa počas toho zmätku u kina stratil. Po tomto incidente sme sa nejako zorganizovali a konečne dorazili na ISAF základňu. Tam sme zistili, že sa náš mŕtvy veliteľ Pepo aj s jeho zástupcom vyparili, nikto ich nevedel nájsť a to mali byť už 20 minút na respawne. Ako lepší začiatok akcie si človek ani nemohol priať.

Welcome to (HELL) MILSIM.

P.S. Náš tím, ako každý, má za tie roky za sebou tiež nespočetné množstvo FUBAR-ov, čo sme mohli pokaziť sme pokazili, týmto nechceme z nikoho robiť debila,a lebo sa vyvyšovať nad ostatných. Tomu čo sa stalo na tejto akcií, sa dalo predísť, keby sme tej našej bojovej skupine, dali aspoň nejakú štruktúru.

FUBARF%CK UP BEYOND REPAIR – Nenapraviteľne doj€bané

Ďaľšie dni to išlo oveľa lepšie, pretože sme to už nevydržali a náš tím defacto prebral velenie od Pepa nad čatou.

Comments

comments

Jedna odpoveď na „AKO SA TO NEMÁ ROBIŤ“

Nie je možné pridávať komentáre.