OPERATION: POLARNACHT III

Ako minulí rok, tak aj tento rok sme sa v polovici januára zúčastnili „medzinárodného“ RCOM cvičenia MILSIM tímov, operácie POLARNACHT. Podmienky sme mali rovnaké ako minulý rok, doslova arktické. Bohužiaľ kvôli pretrvávajúcej pandemickej situácií bolo prípravy málo a cvičenia sa mohol zúčastniť len redaktor A01-CAAS, za to sa ale k cvičeniu pridali dvaja členovia združenia JSOC DELTA, takže bolo zabezpečené efektívne fungovanie. Každý účastník naplno využil všetky znalosti o ktorých sa s Vami delíme v našich článkoch V ZIME NA HLIADKENOCOVANIE V POLIZÁKLADY RÁDIO-KOMUNIKÁCIERÁDIOVÉ VYSIELANIE a ŠIFROVACIE TABUĽKY. 

Operácia Polarnacht III bola zameraná na vytvorenie fungujúcej rádiovej siete schopnej prenášať šifrované správy na čo najdlhšie vzdialenosti, či už priamym rádiovým spojením, alebo retransláciou. Sieť sa rozkladala od západu Slovenska až po západnú hranicu Českej republiky.

Tento rok sme sa rozdelili na operátora VKV, operátora UKV a kryptológa/zapisovača. Práca sa nám značne zjednodušila, keďže sme si celú dokumentáciu a správy pripravili a zašifrovali doma. Najprv bolo potrebné sa ale dostať aspoň do Starting Pointu, čo bolo samo o sebe dosť náročné kvôli počasiu a roztrhnutej snežnej reťazi.

Presun z SP do AOO sa zaobišiel bez problémov, aj keď sme sa so začiatku museli brodiť po pás v snehu aby sme sa vyhli civilistom.  Trasa viedla cez hrebeň, pochodovalo sa za úplnej tmy zamrznutým lesom ktorý nás kryl pred vetrom. Pozíciu sme si zvolili takú istú ako minulý rok, vo výške 16 m na veži a s bivakom v podzemnom bunkri. Keďže sa nám minulí rok nepekne zasekli smerové antény na stromoch, tento rok sme venovali veľa času úprave terénu a vytyčovaniu azimutov tak, aby sme mali v záujmových smeroch čo najmenej prekážok. Po hodine sekania konárov a vyznačovania orientačných bodov sme sa presunuli na vežu, vstup do bivaku sme si zabezpečili varovným nástražným systémom.

Kvôli problémoch s druhou smerovou anténou a stavbe stanu sme začali fungovať až po 28 minútach od hodiny H. Prvé spojenie v pásme VKV, na severnom smere, sme nadviazali s 13 km vzdialenou stanicou, nasledovali ďalšie 4 spojenia so stanicami vzdialenými  41, 60, 77 a 78 km. Výzvy na UKV ale zostávali bez odpovede, aj keď sa ku nám neskôr dostalo, že nás bolo počuť až na vzdialenosť 78 km.

Po vyčerpaní všetkých staníc na severnom smere, sme sa prepli na severozápadný smer, kde sa nám podarilo nadviazať spojenie so stanicou vzdialenou až 136 km. Bez ďalších odpovedí na tomto smere sme sa prepli na posledný, západný smer na ktorom ale vládlo ticho.  Po pár minútach vyvolávania bez odpovede, sme sa rozhodli ukončiť činnosť a presunúť sa do bivaku. 

Všetky diery do bivaku sme zakryli, a napriek tomu, že vonku bolo -12°C a my sme boli 4 m pod zemou, sme mali za chvíľu vo vnútri teplotu 1°C. Prespali sme do rána v relatívnom komforte, zbalili bivak a vyrazili na pochod zamrznutým lesom.

Musíme povedať, že každým rokom je táto operácia lepšia a lepšia, ako naberáme stále viac skúseností, sme schopný plniť úlohy, rýchlejšie, efektívnejšie a aj pohodlnejšie, napriek náročným podmienkam. Dúfame, že sa situácia čoskoro zlepší, aby sme sa mohli zúčastňovať a aj organizovať podobné akcie, pretože netreba zabúdať, že „BEZ SPOJENIA NIET VELENIA!“

Comments

comments