Prepracovali sme pre Vás straší článok o základoch hliadkovania a organizovania hliadky. Článok je zameraný  organizáciu, plánovanie, prípravu, presun k cieľu a nejaké a rady z praxe.  Snažili sme sa o čo najzrozumiteľnejšie spracovanie, je však vhodné, aby mal čitateľ čo možno najlepší obraz o samotnom procese plánovania a organizovania, o ktorých sme písali v našich článkoch TROOP LEADING PROCEDURES a ORGANIZÁCIA MALÝCH TAKTICKÝCH JEDNOTIEK, nakoľko na seba nadväzujú a sú východiskom pre akékoľvek plánovanie.

HLIADKA

Existujú dva základné druhy hliadok, bojová a prieskumná. Významne sa líšia vo svojej vnútornej organizácií, použitej taktike presunu a hlavne v úlohe. Nadriadený veliteľ zadáva podriadenému úlohu, jeho zámer a aký koncový stav ma podriadený veliteľ dosiahnuť, a ten následne organizuje správny typ hliadky berúc v ohľad analýzu METT-TC.

BOJOVÁ HLIADKA

Bojová hliadka má väčšinou za úlohu vykonať nejakú ofenzívnu činnosť, pri ktorej dôjde k priamemu kontaktu s nepriateľom. K úlohám bojovej hliadky môže patriť vykonanie:

• Útoku
• Prepadu
• Pasce
• Vyčistenia priestoru
• Ochrannej hliadky
• … atď.

PRIESKUMNÁ HLIADKA

Sú vysielané za účelom získať informácie rôzneho charakteru, alebo potvrdiť presnosť predtým získaných informácií. Uprednostňujú skrytý presun a maskovanie, ich cieľom je vyhnúť sa priamemu kontaktu s nepriateľom. K úlohám prieskumných hliadok patrí:

• Prieskum oblasti
• Prieskum ciest
• Prieskum zóny
• Prieskum bodu (objektu)
• Pozorovanie

ORGANIZÁCIA HLIADKY

Hliadka môže pozostávať z tak malej jednotky akým je štvorčlenný tím. Najbežnejšie sú však hliadky veľkosti družstva (8 – 12 strelcov) a čaty (20 – 30 strelcov). Pri ofenzívnych akciách, akými sú napríklad prepad, alebo útok, môže byť vyslaná hliadka aj o veľkosti roty (50 – 100 strelcov), aby si zachovala pomer 3:1 nad nepriateľom, aj keď to nie je pravidlom.

Ak je hliadka založená z organickej jednotky, napríklad z družstva, veliteľom hliadky je veliteľ družstva. Ak je hliadka vytvorená ako ,,TASK FORCE“, teda pospájaná z viacerých jednotiek a jednotlivcov, velenie preberá najvyššia hodnosť, alebo človek určený nadriadeným stupňom.

Hliadka je organizovaná tak, aby splnila úlohu ktorá jej bola zadaná. Musí byť organizovaná tak aby sa chránila, dokázala navigovať, identifikovať, preskúmať a prekonať nebezpečné úseky a dosiahnuť svoj cieľ. Ak ide o bojovú hliadku, tak tá musí byť ďalej schopná napadnúť cieľ, podporiť útok paľbou a prekonať prekážky (prírodné, alebo umelé). Dodatočne musí byť hliadka pripravená vykonať dodatočné pátracie aktivity ako aj sa vysporiadať s prípadnými zranenými, zajatcami, alebo zadržanými osobami.

Veliteľ identifikuje požiadavky ktoré mu vyplynuli z analýzy METT-TC, priradí im priority a podľa nich vyberie zostavu, rozdelenie, rozostupy a vlastne celkovú taktiku. Pokiaľ to je možné, mal by zachovať organické rozdelenie jednotky na družstvá, tímy a dvojice.  Družstvá a tímy môžu v rámci hliadky vykonať viac úloh súbežne, ale taktiež im môže byť zverená len jedna špecifická úloha. Tie správne úlohy (a zodpovednosti) treba zadeliť tým správnym ľuďom, aby bolo celkové plnenie čo najefektívnejšie.

Podľa plnenej úlohy, môže hliadka obsahovať nasledujúce prvky:

1. Pátrač, pátrací tím
Pátrací tím tvorí minimálne dvojica pátračov, ktorá sa presúva zhruba 50 m pred jednotkou, ale vždy tak, aby mala vizuálny kontakt so zbytkom jednotky. Úlohou pátračov je zisťovať prítomnosť nepriateľa v  smere postupu, prepátrať terén a celkovo zaisťovať postup hliadky v určenom smere. Slúžia takisto aj ako volavka, pri prípadnom kontakte s nepriateľom viažu na seba paľbu, hlásia jeho pozícií a umožňujú zvyšku hliadky zahájiť manéver. Pátračov je nutné striedať, najneskôr každú hodinu. Veľkosť pátracieho tímu musí byť primeraná veľkosti hliadky.

Heslo pátračov: VIDIEŤ, ALE NEBYŤ VIDENÝ!

2. Navigátor a krokovač
Ak sa hliadka bude presúvať neznámym terénom, v podmienkach zhoršenej viditeľnosti (noc, hmla) a nemá možnosť využiť GPS navigáciu, bude sa spravidla presúvať podľa azimutu, alebo podľa schémy presunu, za týmto účelom za vyčleňujú z hliadky navigátor a krokovač. Navigátor má za úlohu starať sa o to, aby jednotka postupovala v súlade s plánom osi pochodu resp. jeho úlohou je práca s buzolou, vytyčovanie azimutu, prípadne práca s GPS. Krokovač má za úlohu sledovať prejdenú vzdialenosť. Pri dlhších presunoch je dôležité týchto ľudí striedať rovnako ako pátračov, nakoľko je to náročná činnosť.  Viac o pochode podľa azimutu sa dočítate v našom článku TOPOGRAFICKÝ MANUÁL 1. 

4. Veliteľský tím
Veliteľ hliadky, spojár, poprípade iný špecialista  predstavujú veliteľský tím u väčšiny hliadok a presúvajú sa v strede, alebo v 2/3 zostavy. Technicky je členom tohto tímu aj zástupca veliteľa hliadky, avšak ten sa zvyčajne presúva na konci zostavy.

5. Zdravotný tím 
Toto označenie je mierne scestné, nakoľko hliadka nemusí byť vybavená zdravotníkmi (s odborným vzdelaním), súčasťou tohto tímu je ideálne aspoň jeden CLS (bojový záchranár). Pri bežnej organizácií sa určujú z každého tímu dvaja ľudia, ktorých úlohou je poskytovať prvú pomoc a odtiahnuť ranených kolegov, prípadne následne pomáhať s ich transportom na nosidlách. Tieto tímy sú rozptýlené po celej zostave hliadky.

6. EPW tím
Tím na prácu so zajatcami (EPW – Enemy Prisoners of War) je zodpovedný za prácu so zajatcami a so získanými spravodajskými materiálmi.

7. Stopovací tím 
Existuje viacero rôznych druhov špecifických tímov, ktoré môžu byť súčasťou hliadky, jedným z nich je aj tím zameraný na stopovanie. Okrem toho môže byť súčasťou hliadky EOD, EOR a iné. Stopári sú špecifický v tom, že sú zvyčajne umiestnený ešte pred pátračmi.

8. Útočný tím
Je väčšinou súčasťou bojovej hliadky. Počas presunu býva umiestnený v zadnej časti zostavy, z ktorej by mal pri napadnutí najlepšie šance zahájiť manéver.

9. Podporný tím 
Tento tím je vyzbrojený podpornými zbraňami, guľometmi, ostreľovačkami a granátometmi. Počas presunu sa nachádza v strede zostavy, z ktorej môže pri napadnutí poskytovať podpornú paľbu útočnému tímu.

10. Zaisťovací tím
Zaisťovací tím je po zaujatí zhromaždiska (ORP) zodpovedný za jeho stráženie a maskovanie, alebo je poverený strážením pridelených prístupových trás po ktorých by sa mohol presúvať nepriateľ.

PLÁNOVANIE:

Plánovanie presunu hliadky je súčasťou TLP a prebieha v príprave na plnenie úlohy. Okrem dodaných topografických máp môžete pri plánovaní trasy presunu a analýze terénu využiť aj aplikácie ako Google Earth a map.army.  Jedným z významných faktorov je požiadavka na skrytý presun a možné druhy ohrozenia počas presunu vrátane nepriateľskej aktivity a možnosti výskytu nepriateľa, hlavne čo sa týka prieskumnej hliadky. V praxi, čím väčšia aktivita a čím väčšia požiadavka na nepozorovaný presun, tým pomalší presun bude, nakoľko sa bude jednotka pohybovať mimo komunikácií a o to viac sa bude snažiť vyhýbať sa nebezpečným úsekom terénu. Keďže sú hliadky polo-samostatné, a častokrát operujú mimo dosah vlastných síl a ich priamej podpory, plánovanie musí byť detailné rovnako ako aj súčinnosť s ostatnými prvkami. Základné prvky súčinnosti veliteľa hliadky s nadriadeným sú:

• Aktualizácia v situácií nepriateľa,
• Najlepšie využitie terénu pre trasu, zhromaždiská a patrol base,
• Taktické aspekty počasia,
• Aktualizácia v situácií vlastných síl,
• Pridelenie personálu s osobitými zručnosťami, alebo osobitom vybavení (ženisti, ostreľovači, psovodi, letecký navádzači alebo prekladatelia),
• Využitie a umiestnenie zón vyzdvihnutia,
• Potrebné špeciálne vybavenie a munícia,
• Plán spojenia (volacie znaky, frekvencie, kódové slová, pyrotechnickú signalizáciu, zvolanie…)

Počas toho ako veliteľ hliadky dokončuje svoj plán, musí brať do úvahy:

• Nevyhnutné a podporné úlohy. Prideliť tie správne úlohy tým správnym ľuďom.
• Časový plán. Odhaduje sa čas pre presun, veliteľský prieskum, zaujatie postavení a pozorovanie, dokončenie všetkých pridelených úloh v cieli, presun do ORP až po debrífing. Využíva sa spätné časové plánovanie.
• Primárne a záložné trasy. Veliteľ vyberá primárnu trasu a záložné trasy do a z cieľa. Trasa pre návrat by mala byť iná ako tá smerom k cieľu.
• Signalizácia. Veliteľ by mal zvážiť využitie ručných signálov, svetlíc, hlasu, píšťaliek, vysielačiek, viditeľných a IR laserov…
• Heslá. Zvolanie (a odpoveď), súčtové heslo.
• Umiestnenie veliteľov počas všetkých fáz operácie.
• Činnosť pri kontakte s nepriateľom. Plán veliteľa musí adresovať činnosť pri:
  •  Vážne ranených a mŕtvych
  •  Zajatci z radov nepriateľa ako neplánovaný výsledok náhodného kontaktu

ČINNOSŤ POČAS PRESUNU:

Nasledujúce riadky poskytujú prehľad toho čo treba brať do úvahy pri vykonávaní hliadky. Hliadka sa začína na základni z neho hliadka vyráža do terénu a zaujme prvotné zhromaždisko / AA-čko (Priestor sústredenia), kde vykoná potrebné domaskovanie a prípravu na presun k cieľu. V prípade ak bude prekračovať líniu vlastných jednotiek, treba vykonať dohovor s veliteľom jednotky cez ktorú sa bude prechádzať. V prvotnom zhromaždisku zaujme hliadka krátku zastávku pre načúvanie a pozorovanie.

1. Zaujatie AA – hliadka sa presúva a zaujme AA pred vlastnými líniami. AA slúži na poslednú prípravu. Každý musí byt správne ustrojený, so správnym vybavením, informáciami atď.
2. Súčinnosť pre prekročenie vlastných síl – sprievodca z jednotky v postavení na prednej línií sa spojí s hliadkou. Táto súčinnosť zahŕňa plán pre rozpoznanie na blízko a na diaľku, ako dlho bude sprievodca čakať na vzdialenej strane prekážok (zátaras) v prípade ak sa bude hliadka vracať neočakávane, použité trasy, systém zátaras a hlavne časy.
3. Prekročenie vlastných síl – veliteľ hliadky zavolá svojho zástupca dopredu (k poslednej prekážke) a zástupca spoločne so sprievodcom spočíta všetkých, ktorí okolo neho prešli (či je jednotka úplná). Potom sa zaradí do zadnej zostavy hliadky. Zhromaždiská na trase (ERP) sa určujú pozdĺž trasy, ktorou sa jednotka presúva v závislosti od terénu (ideálne každých aspoň 300 – 400 m cez deň a max 200 m v noci), využívajú sa k tomu vhodné terénne body a slúžia k stretnutiu sa členov hliadky v prípade jej rozprášenia. Pravidlom je návrat do predposledného bodu stretu, odtiaľ po uplynutí stanoveného času do predošlého bodu stretu atď. ERP sa zvyčajne nezaujímajú počas presunu (nerobí sa na nich kruhová obrana ani iné zastavenie), iba sú zvoleným signálom označené popri trase presunu, alebo sa priamo cez ne prechádza.
4. Zaujatie načúvacej zastávky – veliteľ hliadky zastaví jednotku a ak je to vhodné zaujme kruhovú obranu. V úplnej tichosti vojaci načúvajú, pozorujú a sústredia sa aj na pachové vnemy prostredia. Ak je to bezpečné hliadka pokračuje.
5. Zaujatie ORP – Zhromaždisko v cieľovej oblasti (ORP) je miesto kde sa dokončujú všetky plány a začína sa vykonanie činnosti na cieľ.  Malo by sa nachádzať mimo dohľad, dosluch a dostrel od cieľa, ideálne za nejakou terénnou vlnou.
6. Presun cez rozchodisko (RP – Release Point) – Zaisťovací tím je umiestnený dopredu a všetky podriadené prvky prechádzajú cez tento tím (tu je RP). Prechodom cez tento bod prechádza velenie z veliteľa hliadky na veliteľov podriadených prvkov (útočného, podporného….).
7. Vykonanie činnosti v cieli – cieľ OBJ a činnosť v ňom sa bude líšiť v závislosti od druhu hliadky. V každom prípade by táto činnosť mala byť detailne vymedzená a dopredu nacvičená.
8. Znovu-zaujatie ORP – úloha je takmer dokončená, nazad v ORP všetci členovia hliadky odovzdajú všetky potrebné informácie o úlohe a vykonajú finálnu koordináciu pre trasu späť. Prebieha tu reorganizácia, konsolidácia atď.
9. Vstup do vlastných línií – veliteľ hliadky vykoná stanovený rozpoznávací signál s jednotkou na prednom okraji (zvyčajne cez vysielačku, ale môže to byť aj svetlicou atď.). Hliadka dá vedieť vlastným silám, že sa vracia, aby nedošlo k zámene s možným pohybom nepriateľa. Hliadka sa zastaví v predstihu a zaujme návratové zhromaždisko. Veliteľ hliadky sa s eskortou presúva dopredu a vydá stanovený rozpoznávací signál. Po úspešnom nadviazaní kontaktu a rozpoznaní s vlastnými silami sa eskorta vracia do zhromaždiska  privedie zvyšok hliadky k sprievodcovi. Opäť dochádza k prepočítaniu (to sa realizuje pri akejkoľvek kruhovej obrane, v ORP atď.)
10. Opätovné zaujatie AA – Veliteľ hlási návrat a výsledky nadriadenému stupňu. Toto hlásenie môže byť ústne alebo písomné, jednoduché alebo podrobné v závislosti na situácií.

V druhom pokračovaní bude uvedený príklad z praxe.

Comments

comments