___________________________________________________________________________ Velitelia sa zoskupujú aby prebrali ďalší postup. Ešte stále prebiehajú ojedinelé boje. Keď zrazu nepriateľ začne vypínať svetlá. Vypol všetky okrem jedného. Je to divné. Zisťujeme čo sa deje. Cez rádio sa posiela obežník, či niekto vie o čo ide. Občas sa niektoré svetlo znova rozsvieti a potom znova vypne. Na obežník odpovedá A. Foster…
___________________________________________________________________________
Prinášam Vám ďalší zo série článkov popisujúcich zaujímavé situácie, do ktorých sa naša jednotka dostala. Články nemajú žiadnu časovú následnosť a sú skôr vyberané podľa toho na čo si spomeniem, keďže z veľa akcií nemám reporty.
Kto je Andy Foster? Andy Foster, je človek ktorý slúži v 42 Commando Royal Marines, M company reenactment group, Nitra, Slovakia v hodnosti Marine a už neraz sa ukázal ako nenahraditeľný. Nebudem písať súvislý príbeh o A. Fosterovi, skôr popíšem pár najzaujímavejších zážitkov, ktoré sme s ním prežili.
I. Zombie akcia
Raz sme sa ocitli na jednej lokálnej akcií. Téma akcie bola zombie a odohrávala sa v noci v priestoroch bývalého vysielača. Atmosféra bola naozaj zaujímavá, v priestore horeli sviečky (používali sa na označenie vyčistených miestností), všade sa ozývali strašidelné zvuky, dymovnice dotvárali už tak dosť strašidelnú atmosféru. Zrazu sa stalo, že sme museli veľmi rýchlo ustúpiť a dav airsofťákov ma stiahol so sebou do bývalého protiatómového krytu. Zabuchli sme dvere a zapreli sa o ne. Keď nás asi šiestich odhodilo ako sa k nám dobýjali zombíci, pochopil som, že to asi nebude také jednoduché. Zapreli sme sa preto viacerí. Aj tak sme to udržali len tak tak. V tom si uvedomujem, že Foster je stále tam vonku a že sa ani nedostal do bunkra. Hovorím si no ten je jasný, vidíme sa na respawne.
Omyl! To by nebol Foster aby z toho nevyviazol živý. Asi o 10 minút na to sa Foster ocitol v bunkri. Pozerám na neho, ešte stále opretý o tie dvere, cez ktoré sa k nám dobýjali zombíci. Nechápem. Foster bez známky zaváhania pribehol k nám a začal s nami držať dvere. Medzi nárazmi zombíkov sa ho pýtam ako sa tam dostal. Odpovedá mi, že našiel núdzový východ z toho protiatómového bunkru a že tadiaľ sem preliezol. Hovorím si, že to je neskutočné. No teda povedal som si to trošku inak ale význam je ten istý.
Zrazu nám niekto búcha na tie dvere. Foster hovorí všetkým nech neotvárajú, že to je určite „o*eb„. Niekto búcha znova a z poza dverí sa ozýva organizátor. Síce nedobrovoľne, ale predsa otvárame dvere. Organizátor vchádza dnu a hneď spúšťa krik na všetkých.
„Kto z Vás vypojil tie káble z tej centrály?! V rádiu, ktoré na to bolo napojené sme mali 4 hodiny záznamu zvukov a nejaký de*il nám to vypojil z elektriky! Teraz môžeme ísť do p*dele a nie hrať zombie akciu! Teraz nevieme kde to skončilo. Úplne ste nám do*ebali scenár.“
Pozerám na Fostera, že či v tom nemá prsty, ten s kamennou tvárou pozerá na organizátora, asi teda nie.
Vychádzame z budovy, organizátori sa radia čo ďalej. Foster ma berie bokom a hovorí mi:
„Očuješ? Oni mali tú centrálu v tom núdzovom východe a já jak som tam lézol tak som dopadol rovno na kábel a od*ebal im to z tej centrály. Tak som im to rýchlo zapojel naspák, že hádam si nič nevšimnú.“
Nedokážem zadržať smiech. Oznamujem mu, že je de*il ale smejem sa tak veľmi až mi tečú slzy. Keď sa dosmejem, pýtam sa ho prečo sa nepriznal a neospravedlnil. Odpoveď bola strohá:
„A čo som K***t?! Já ho nebudem očúvať jak do mňa pi*uje!“
Bolo dohovorené. Musím sa len ďalej smiať.
II. Lokálka v Nitre
S Fosterom sme sa ocitli na lokálke v Nitre. S našou stranou sme sa dohodli, že obsadíme strechu, na ktorú je jediný prístup a budeme tak posledná línia obrany. Aj sa tak stalo. Dlhú dobu máme pokoj, kým sa k nám dostane boj. Keď sa k nám dostane, Foster sa hneď zapája a vyraďuje jedného hráča za druhým. Nakoniec to ale dostane a zostávam tak na streche sám. Foster odchádza na respawn. Zmierený s osudom ďalej bojujem Nepriateľa, ktorý sa na strechu tlačí cez jediný prístup, dokážem držať dobrých 15-20 minúť, keď sa vedľa mňa objavuje Foster a okamžite sa zapája do boja.
Počas krátkej prestávky, kedy sme nepriateľa zatlačili trochu ďalej, sa ho pýtam ako sa sem dostal.
„Šak po hentej breze som sem vylézol.“
Ukazuje rukou na brezu, ktorá rastie vedľa budovy vo vzdialenosti cca 1 až 1,5 metra. Pozerám sa na ten strom a nechápem ako z neho doskočil na strechu. Tak sa ho pýtam ako to dokázal.
„Šak som dole nehal prilbu, PLCE aj parku a len som si zebral zásobníky do vačkou a vylézol som hore a skočel som. No a ono to vyšlo.“
Pýtam sa ho či sa nebál, že spadne na zem.
„Šak bál som sa ale čo som mal robiť keď si tu bol sám do pi*i?!“
III. FIBUA
Naša jednotka sa ocitla na cvičení boja v zastavaných oblastiach v susednej Českej republike. Celý víkend sme cvičili boj v zastavaných oblastiach a v budovách. V nedeľu ráno sme mali prejsť záverečným cvičením. Mali sme za úlohu brániť budovu pred druhou skupinou, ktorá útočila. Rozmiestnili sme sa teda v okolí budovy, v budove ako aj na jej streche. Foster dostal za úlohu skryť sa v kosodrevine neďaleko od budovy a v prípade útoku z jeho strany sa nechať prekročiť a vpadnúť nepriateľovi do chrbta. Ďalší popis udalostí popíšem citovaním samotného A. Fostera:
„No tak som si tam sadol, čelom k budove. Jak začal fajt tak zrazu očujem, jak sa volačo blíži odzadu. Zrazu to začalo vchádzať do kosodreviny. No srdco mi tĺklo jak je*nuté. Už boli úplne za mňu. Vtom mi ten de*il šlapol na koleno. Skoro som sa pos*al od bolesti. De*il zavrávoral a chytal balanc. Nakonec to ustál a pokračuval ďál dopredu. Zas mi šlapol na koleno. Si hovorím, že to už neni možné dopi*i! Zas zavrávoral a chytal balanc. Aj toto ustál. Ja už pripravený nasoliť ho odspodku keď si ma všimne. Držím pi*u nech si ma nevšimne aj keď to bolí jak k***t. A on si ma normálne nevšimol. Pokračuval dopredu a asi meter predemňu si sadol tak, že bol chrbtom ke mne. Mierim na neho, že jak sa otočí rovno dostane dávku.“
Foster sa pri rozprávaní strašne smeje, plače od smiechu.
„Nakonec sa postavel a išól. Nehal som ho aj s ostatnýma vyjsť z tej kosodreviny a jak vyšli ven som sa pomály postavel a na*ebal im to do chrbta.“
A. Foster v tomto momente vyradil asi 6 nepriateľských vojakov a dostal by ich oveľa viac, keby sa mu akurát nevybila baterka. Aj napriek tomu to stačilo na to aby úplne dezorientoval nepriateľa a zastavil tak útok na našu budovu.
IV. Zákerné svetlá
Tejto akcie som sa osobne nezúčastnil, preto píšem iba sprostredkované informácie. Bola to jedna z akcií DPM Alliancie, na ktorej sme ako súčasť Alliancie stáli proti nejakému inému zoskupeniu. Neviem presne kedy to bolo ani kde ani proti komu. Dôležité je čo sa stalo.
Background. Naša jednotka sa aj s ostatnými jednotkami pripravovala na útok na opevnenú pozíciu nepriateľa. Dostali sme info od nepriateľa (v rámci off game), že tam neďaleko majú autá a že by boli neradi, keby sa okolo nich strieľalo pyrotechnikou.
Začína útok. Chalani postupujú vpred. Už sú na dostrel od nepriateľa, spúšťa sa paľba. V tme počuť hlásenie cieľov, rozkazy, vzduchom svištia svietiace BB-čka, pyrotechnika vybuchuje.
Zrazu sa na pozíciách nepriateľa rozsvietia halogénové svetlá a osvetlia celú útočnú skupinu. Všetci, ktorí práve stáli alebo sa presúvali zaľahávajú k zemi. Útočiaca skupina je odkrytá ako na dlani. Čo je horšie nikto nevidí na nepriateľa. V krátkom slede udalostí začíname mať obrovské straty. Sťahujeme sa.
L. Talbot, ktorý na tejto akcií velil našej jednotke počíta ľudí, ktorí to prežili. Chýba A. Foster. Je to jasné, určite už je na ceste na respawn. Ale je divné, že ho nikto nevidel dostať alebo odchádzať. Snáď je na respawne.
Velitelia sa zoskupujú aby prebrali ďalší postup. Ešte stále prebiehajú ojedinelé boje. Keď zrazu nepriateľ začne vypínať svetlá. Vypol všetky okrem jedného. Je to divné. Zisťujeme čo sa deje. Cez rádio sa posiela obežník, či niekto vie o čo ide. Občas sa niektoré svetlo znova rozsvieti a potom znova vypne.
Na obežník odpovedá A. Foster:
„Hotel Hotel ja Foster, Té svetlá vypínam já som pri ich centrále. Útočte kým nezistia čo sa deje! Rychle!“
V tom sa posledné svetlo, ktoré na nás ešte svietilo otočilo o 180 stupňov a zrazu svieti priamo na nepriateľa. Zahajujeme druhú vlnu útoku.
Už naozaj blízko nepriateľa veliteľ celého zoskupenia vydáva rozkaz „Granáty“. V priestore sa začnú zapaľovať malé svetielka zapaľovačov a smerom k nepriateľovi začínajú lietať iskriace plamiemnky, ktoré vytvárajú zápalné šnúry. Nastávajú výbuchy.
V tom si L. Talbot všíma, že z miesta z kadiaľ svieti posledné svetlo na nepriateľa, taktiež letí jeden taký plamienok. Rovno k autám, ktoré sú zaparkované neďaleko. Plamienok dopadne na zem, tesne pred zaparkované vozidlo. Bohužiaľ tam plamienok nezastavil. Pokračoval vo svojej ceste ďalej. Až presne pod vozidlo, kde s ohromnou silou explodoval.
Vtipné bolo sledovať, ako sa zapaľuje aj druhý plamienok a letí rovnakým smerom. Samozrejme Foster zasa v zápale boja zabudol na to, že nepriateľ nás požiadal o to, aby sa pri vozidlách nepoužívala pyrotechnika.
V. Williams naštval Fostera
A. Foster je osoba, ktorá neváha spraviť nejaké darebáctvo hocikomu z jednotky, avšak veľmi sa hnevá, keď niekto spraví niečo také jemu. A tak si na to dáva sakramentský pozor. Občas sa ale niekomu z jednotky zadarí a v tomto prípade som to bol ja.
Bolo to na jednej nočnej lokálke. Nie je úplne vylúčené, že to bola tá istá lokálka, ktorá začínala ako zombie, ale Foster ju predčasne zmenil na obyčajnú. Útočili sme po schodoch na poschodie. Keďže v tom čase sme už mali za sebou niekoľko výcvikov FIBUA vedeli sme ako na to. Zo schodov sme postupovali chodbou a čistili miestnosť za miestnosťou. Ako isto každý, kto trénoval CQB vie, poradie ľudí v zostave sa často mení a raz vnikajú do miestnosti jedni, potom druhí. Tak sa stalo aj tu. Prišiel rad na mňa. Stojím pred dverami, nepamätám sa kto nám ich otváral ale s L. Talbotom vnikáme do miestnosti. Miestnosť je členitá, žiadam doplnenie. Miestnosť čistíme bez akéhokoľvek odporu, nikto tam nebol. Po tom čo sme celú miestnosť preskúmali, som si uvedomil, že sa jedná o bývalé záchody. Na zemi som uvidel starú záchodovú kefu. V duchu sa smejem, mám plán. Neváham beriem kefu za rúčku a pripravujeme sa na výstup z miestnosti. Oznamujeme to ľuďom na chodbe, dostávame zelenú. Vychádzame. Ihneď sa zaraďujeme do zostavy. Predo mnou je Foster. V slede pár sekúnd prebieha nasledovný rozhovor:
Williams:
„Foster! Foster! Zober to!“
Foster:
„Čo to je?!“
Williams:
„Intel kur*a! Ber to a nevypytuj sa pi*oviny!“
Foster bez zaváhania údajný intel berie do ruky, rovno za štetiny záchodovej kefy. Čo je najlepšie Foster nemá rukavice. Akonáhle to chytil pýta sa ma čo to je. To sa už aj s L. Talbotom smejeme. Foster si červeným svetlom zasvietil na „intel“ ktorý držal a dostal zo seba len jedno jediné slovo. Strašne výrazne povedané krátke „FU!“. Foster toto slovo používa keď sa mu niečo nepáči alebo sa stane niečo zlé. Následne „intel“ zahadzuje von oknom a očividne je naštvaný a chce mi to vrátiť. Našťastie sa z predu formácie ozvalo:
„Dvaja doplniť!“
Keďže Foster je práve ten druhý, tak berie do ruky zbraň a ide. Opäť na šťastie ďalší sled udalostí donútil Fostera zabudnúť na príhodu s „intelom“ a tak sa mi nedostáva mlčky sľúbenej pomsty. Doteraz sa nedostavila aj keď mi je vždy, keď sa táto príhoda spomenie znova prisľúbená. Verím, že ešte dlho vydržím odolávať pomste.
V Nitre 13. 10. 2019
Cpl. P. Williams
42 Cdo RM, M-Coy, reenactment group
https://www.royalmarinesnitra.com