V úvodnom článku, kde sme sa venovali airsoftovému snipingu veľmi obšírne, sa teraz pozrieme na jednu tematiku viac z blízka. Asi najhlavnejšou úlohou snipera v milsime je vedieť zbierať informácie. Preto sa treba naučiť ako na to, a to si práve dnes priblížime.
V prvom rade je potrebne pozrieť si mapu a naplánovať si postup. Je treba mať na pamäti, že pohybovať sa musíme miestami, ktorým sa väčšina ostatných hráčov zámerne vyhne, pretože je terén ťažko dostupný, je zarastený hustými krovinami atď. Našou hlavnou zbraňou je to, že o nás nikto z protihráčov nevie, teda pomaly a dobre naplánovaný postup, može tejto výhode značne napomôcť.
Keď už sme si trasu naplánovali a vytipovali jeden či viac bodov odkiaľ dokážeme cieľovú lokalitu sledovať, pustíme sa do hry samotnej. Nejde o nič iné, ako o parádnu hru na schovávačku ako keď sme boli deťmi. Avšak s vekom pribudli aj vedomosti a vieme ako sa schovať čo najefektívnejšie. Čiže ako sa zakamuflujeme. Najefektívnejšou metódou, je použitie klasického ghillieka. Kedže sa hráme na ostrelovačov, bolo by pekné mať na tento účel nejakého vyskladaného. Nezabúdame na základné princípy maskovania. Dôležité je zakryť najme hlavu a ramena, teda to, čo protivník hľadá a na čo je jeho mozog naprogramovaný aby to hľadal. Dôle6ité je pozrieť si v akých farbách sa chystáme ležať, ako je porast vysoký atď. Do hejkala samotného treba samozrejme z miestnej vegetácie naviazať niekoľko trsov, ktoré jutovinu doplnia a nás zamaskujú. Pohybujeme sa pomaly a s rozmyslom. Komu vadí že ma po ceste blato alebo kdejaký bordel, ma smolu a zle si vybral zameranie.
Troška teórie máme za sebou, rovnako ako cestu k miestu kde chceme stráviť niekoľko hodín prípadne dni. Prvá vec ktorú musíme urobiť, je nájsť si miesto kde sa zložíme a samozrejme dobre prezrieme okolie, aby sme si nepostavili stanovisko na cestičke či mieste kam protihráči chodia čúrat ( áno, stalo sa ). Takéto miesto musí spínať niekoľko vlastností. Musí byť skryté ( ciže hľadáme kroviny ktoré svojím rastom tvoria malú uzavretú miestnosť, skalný previs, dieru pod vrstevnicou atď atď atď. ), následne je treba mať z miesta aj únikovú cestu a prístup k miestu odkiaľ budeme pozorovať. Áno správne, miesto kde sa zložíme nebude miesto odkiaľ sa budeme pozerať na objekt nášho záujmu. Vzhľadom na veľkosť oblasti v ktorých hráme je dobre udržať si rozumnú vzdialenosť.
Ak sa chystáme stráviť na mieste aj noc, treba si pripraviť všetko potrebné na spanie. Pre inšpiráciu pridávam na fotečkách veci, ktoré používam ja. Základ tvorí goretex poťah na spacák britskej armády. Takýto poťah vás udrží v suchu aj pri silnejšom daždi. Do neho vkladém samonafukovaciu karimatku ( môžete samozrejme aj klasickú, samonafukovačka v nepoužívanom stave predsa len zaberie málinko menej miesta ). Takáto skladačka sa dá použiť aj priamo v mieste sledovania ak máte kvôli terénu obmedzený pohyb a ostávate v jame aj nocovať.
Samozrejme ak sú teploty nižšie, vložíme do takéhoto setu ešte spacák. Keď sa toto všetko zroluje a vytlačí prebytočný vzduch, je možné to kompresným obalom stlačiť do rozmerov, ktoré nám dovolia umiestniť balíček do batohu alebo ho podvesiť. Ešte malá poznámka k britskému goratexu. Nakoľko má v predu šnúrku na zaťahovanie, má vo vchode prešity kanálik. Do tohto kanálika sa dá natlačiť hrubý drôt, vďaka ktorému si môžeme vytvarovať ústie goračového poťahu a vytvoriť tak lacnú variantu bivaku.
Keď už sme sa dostali na miesto, odkiaľ dobré vidíme na priestor/objekt, ktorý chceme monitorovať, treba si predstaviť pozorovaciu techniku, mapy, poznámkové bloky, odstrelovačské denníky a rádio.
Je potrebné mať všetko organizovane. Teda vedieť kde, čo máme, aby sme náš pohyb v maskovaní obmedzili na čo najmenšiu úroveň.
Ako lacnú pozorovaciu techniku môžeme použiť kamery a fotoaparáty z internetových bazárov. Dôležité je, aby mali silný opticky zoom. Digitálny nám moc nepomôže, s optickým môžeme dosiahnuť zábery ako na obrázkoch vyššie. Tie boli robené fotoaparátom s optickým priblížením 18x. V zálohe mám napríklad ešte digitálnu kameru s takmer 60x priblížením. Toto všetko sa dá zohnať z bazárov za niekoľko desiatok eur, čo je myslím veľmi prijateľná cena. Vrelo odporúčam prikúpiť si aj trojnožku ( alebo viac ), aby sme dosiahli aj dobrej stability obrazu.
Ak nechcete/nejdete vyhotovovať video/foto záznam, ale chcete len sledovať, je potrebné zaobstarať si k tomu odpovedajúci ďalekohľad. Ja používam lacnejšiu verziu spektívu na trojnožke. Ten mi poskytuje priblíženie zhruba 20 – 30x, čo je dosť na to, aby som videl potrebné detaily na niekoľko málo stoviek metrov. Ak sa vám podarí prísť na kratšiu vzdialenosť, je možné riešit pozorovanie aj menším klasickým ďalekohľadom do ruky.
Čo sa komunikácie s HQ týka, je dobré mať vytvorené okna, v ktorých budete podávať hlásenia. Takto predídete nechceným prichádzajúcim hovorom, ktoré by mohli prísť v nevhodný čas. Informácie ktoré budeme podávať, musia byť stručné, faktické a zrozumiteľné. Najlepšie je ich takouto formou vypisovať priamo do vašej karty ci denníka.
Ako som už písal niekoľko krát pred tým v iných príspevkoch. Táto disciplína skutočne nie je pre každého. Veľmi veľa ľudí sa tomu chce venovať, no veľmi málo ľudí pri tom ostane. Čo je na jednej strane dobre, nakoľko sa odfiltrujú ľudia, ktorí sa tomu poriadne venovať nechcú a ostanú len tí, skutočne zapálení. Čaká vás dlhé ležanie na jednom mieste, zlé počasie, chôdza a plazenie nepeknými miestami a rozhodne si v 99% väčšine ani nevystrelíte. Na druhu stranu ak sa do toho dostanete, dokúpite si dobrý gear a nájdete sa v tom, čaká vás kopa prekrásnych zážitkov z úplne iného uhla z akého možno na airsoft nazerať.
Pre predstavu pridám niekoľko fotiek gearu.
