AAR Blue Valley 7 – New Wind – Day one

Opäť sa naším priaznivcom hlásime, tentokrát prinášame after-action report z najväčšej a pre mnohých aj najlepšej MILSIM-LARP akcie na Slovensku, Blue Valley. Na začiatku septembra 2017 sa táto akcia uskutočnila už po siedmy krát, tento ročník mal podtitul New Wind. Samotnej akcii New Wind predchádzala viac bojová akcia Blue Valley – Blue Spring, konaná pred letom v priestore ihriska Chtelnica.

Nebudeme už chodiť okolo horúcej kaše, vychutnajte si report z pohľadu veliteľa čaty DELTA. Report bude rozložený do viacerých častí, táto je z prvého herného dňa. Enjoy!

311230AAUG17 – Začiatok bojových operácií jednotiek ISAF, veliteľ prikazuje nástup všetkých jednotiek a zahajuje brífing. Na brífingu nám vysvetľuje všeobecné pravidlá hry, ústrojovú kázeň, správanie sa na základni a ako sa máme správať k miestnemu obyvateľstvu. Kvôli nedostatku ľudí sa ruší celková ochrana základne, bude postavená iba trojčlenná stráž na bráne. Po rozchode prikazujem celej čate aby sa zoradila pred veliteľským stanom JSOC, a robím si vlastný brífing, stále nie sme na plnom počte, je nás iba 21 z 33, ale stále je to viac ako u väčšiny ostatných čiat. Pripomínam všetkým že naša čata sa nebude správať ako banda nejakých víkendových airsofťákov na výlete, ale že v čate DELTA to bude tvrdá bigošina, vojenský režim a bude sa udržiavať disciplína, tak ako to funguje v skutočnosti, vysvetľujem ako sa budeme správať v stanoch, aký bude režim, ako sa bude udržovať poriadok a hlavne, aká bude činnosť pri príprave a plánovaní misie a aj počas nej. Ani som nedokončil brífing a už prichádza za nami veliteľ s prvou misiou, prikazujem chlapom nech sa idú pripravovať a spolu s mojím zástupcom odchádzame na velenie ISAF.

Prvá misia znie jednoducho, máme celkovo 3 úlohy. Prvou úlohou je presunúť sa do dediny Marjah, nadviazať styky s miestnym starešinom a poskytnúť mu asistenciu jednotiek ISAF. Druhou úlohou je vyjednanie podmienok pre uzavretie zmluvy medzi ISAF-om a afgánskou stavebnou spoločnosťou Prvou Tunelárskou, ktorá takisto sídli v Marjahu. Poslednou úlohou je nadviazať styky so starešinom v dedine Tota Khil, ktorá sa nachádza juhozápadne od Marjahu. Volám si veliteľov družstiev a vydávam im varovný rozkaz, potom ešte so zástupcom trochu dolaďujeme a ideme sa sám chystať. Po skúške zbraní a overení rádiového spojenia vyrážame von.

Neprejdeme ani 100 m a narážame na bratov A-Rašídovcov, Ahmeda, Mehmeda a retardovaného Jamala, tí nám okamžite začnú strkať starú papriku do sumiek a chcú aby sme ju kúpili. Snažíme sa ich odohnať preč, lebo stará paprika je to posledné čo teraz potrebujeme, v tom ale Ahmed navrhne, že nám za dináre dá nejaké info. Po tom čo sa presvedčím, že A-Rašídovci nepredstavujú hrozbu volám ku sebe zástupcu a veliaceho poddôstojníka SSgt. Madaja a zahajujeme malú shuru s Ahmedom. Retardovaný Jamal sa počas shury neúspešne snažil predať kvetinku jednému môjmu vojakovi a neskôr chcel ukradnúť dináre môjmu veliacemu poddôstojníkovi rovno z ruky, musíme ho odháňať fackami. Po krátkom jednaní a úplatku 2000 dinárov dostávame dve súradnice, JL15 a SL15, na ktorých by sa mal vyskytovať Taliban. Podávam hlásenie na velenie a žiadam o možnosť vykonať prieskum na súradniciach, povolenie dostávam. Lúčime sa s A-Rašídovcami a pokračujeme k Marjahu. Hneď ako sa blížime k dedine vidím že máme prvý problém, prichádza za mnou jeden chlapík a hovorí že celý Marjah aj so stavebnou spoločnosťou je ešte of-game, lebo chýbajú ľudia a dedina nie je dostavaná. Podávam hlásenie na velenie a pokračujeme na prvé súradnice od Ahmeda. Dostávame sa do ťažkého terénu, porast máme až po hlavu, naše tempo sa spomaľuje, môžeme postupovať len v zástupe po úzkej ceste, na prvých súradniciach sme nenašli nič, vyzerá to že súradnice od Ahmeda stoja za hovno, vydávam rozkaz pátračom nájsť vhodne miesto na SECHALT. Zaujímame kruhovú obranu, hlásim na velenie SECHALT a rozdeľujem čatu do dvojičiek aby sa každý mohol vystriedať pri zaisťovaní a odpočinku. Spredu počujeme hlasy a streľbu, z miest blízkych druhým súradniciam, vysielam prieskum z družstva Charlie nech mi zistia čo je tam a nech nájdu nejakú cestu. Po ich návrate ukončujem SECHALT a pokračujeme ďalej.

Na druhých súradniciach sa nám na moje prekvapenie podarí nájsť hlavnú základňu Talibanu, lenže to vyzerá že ľudia v nej sú skôr na opekačke, pozeráme na seba ako teľce na nové vráta až pokým si ma nezavolá nejaký chlap a vysvetľuje my že sa nachádzame v Pakistane, v off-game zóne a nemáme tu čo hľadať. Po tom ako mu vysvetlím, že nám velenie dalo zelenú na prieskum a že sme vôbec netušili, že táto časť herného poľa je off-game, si obaja povieme ,,Shit happens“,  rozlúčime sa a pokračujeme  do Tota Khil, kde máme našu poslednú úlohu, ale nie pred tým ako si pozíciu Talibancov zaznačím do systému PES, len pre istotu. Prichádzame do Tota Khil z juhozápadu, okamžite nariaďujem vytvoriť zátarasovú stráž na obidvoch koncoch príjazdovej cesty, podávam hlásenie na velenie a dostávame ešte ďalšiu úlohu. Poskytnúť hlavnému doktorovi Lekárom bez krabíc, MUDr. Abdulovi Hamídovi prednášku o západných spôsoboch liečenia. Beriem zástupcu a ideme do dediny, hneď na jej vstupe nás zastaví hlavný „sester“ a vysvetľuje nám že MUDr. Hamíd momentálne operuje a nemá čas, z nemocnice počujeme strašné výkriky, tak to bude asi pravda, podávam hlásenie na velenie, ktoré nám hovorí že prednáška bude o 16:30, evidentne ma nepochopili, hlavný sester hovorí že doktor bude mať čas najbližšie o 19:00, po dlhšom handrkovaní o rôznych časoch je zjavné, že sa nedohodneme a pri zátarasách sa mi začínajú zhromažďovať ľudia. Podávam hlásenie na velenie ktoré nás následne sťahuje späť na základňu, misia nám trvala skoro 4 hodiny. Na základni robím krátku kontrolu čaty, zranenia a stratená výstroj, všetci hlásia OK tak im dávam rozchod a idem so zástupcom na velenie podať celkové hlásenie o splnení misie. Po debrífe u veliteľa si volám veliteľov družstiev a robím si vlastný debríf, Lt. Hnát a aj veliaci poddôstojník SSgt. Madaj mi hovoria nedostatky ktoré si všimli počas misie, hlavne zmätok v ručných signáloch a nedostatky pri zabezpečení počas presunu a prestávok. Dávam chlapom krátky čas na pauzu a potom robím prednášku o zásadách presunu a ručných signáloch Rangers. V polovici prednášky prichádza veliteľ ISAF-u a berie si ma bokom, dostávame ďalšiu misiu, zástupcu nechávam nech dokončí prednášku a idem na velenie.

Príprava na druhá misiu je o niečo komplikovanejšia, pretože sa nám zadanie zmení dva krát behom 15 minút, takže náš prvý plán letí celý von hore komínom, ale za to sú všetci už viac-menej nachystaný. DELTA má zaujať obranu okolo dediny Shir Khan a brániť ju pred úrokom Talibanu, a súčasne evakuovať neznámy počet ťažko zranených obyvateľov z dediny Tota Khil, po evakuácií sa všetci preskupíme v Shir Khane. Vraciam sa späť pred veliteľský stan JSOC, volám si k sebe zástupcu a veliteľov družstiev a spolu plánujeme misiu. Čata sa rozdelí na polovicu, družstvo Charlie, ktoré je jediné na 100% stavoch a má tam skúseného medika, si zoberie zástupca Lt. Hnát (volací znak DELTA 2) ktorý pôjde do Tota Khil po ranených Afgáncov, ja si zoberiem neúplné družstvá Alfa a Bravo, my pôjdeme do Shir Khan zaujať obranu, na základni nechávame v pohotovosti šoféra a MEDEVAC vozidlo, nechávam chlapov aby si pripravili ešte posledné veci a odchádzam na velenie prezentovať náš plán. Rovnako ako pri prvej misií, po skúške zbraní a overení rádiového spojenia vyrážame von, prvá vyráža DELTA-2, ja o chvíľu neskôr.

Môj presun k Shir Khanu zdržal pohyb obyvateľov na našej pochodovej osy, nedošli sme ani po Azarkat, keď mi DELTA-2 hlási pohyb podozrivých osôb v jeho blízkosti, vydávam mu povel na zaujatie obrany do ohrozeného smeru a pokračujem ďalej, nedostávam odpoveď  o prijatí správy tak si ju pýtam znova. Po pár sekundách prichádza hlásenie od DELTY-2, jednotky v kontakte, zostávam chvíľku v šoku a nejako sa snažím spracovať či som správne počul, žiadam si zopakovanie správy, ďalšie hlásenie od neho je ešte horšie, dvaja ranený, nepriateľská pechota postupuje priamo proti nemu z 12. hodiny. Vydávam mu rozkaz na zničenie nepriateľa a žiadam velenie o posily, následne volám DELTU-2, bez odpovede. Beriem moje dve neúplné družstvá a presúvame sa na otvorený priestor nad Azarkatom, v diaľke vidíme nejaké oranžové vesty a nejaký pohyb, to budú naši ranený a označený mŕtvy, na posily zo základne nečakám. Posielam družstvo Bravo obchvatom sprava smerom k oranžovým vestám, s družstvom Alfa sa rozťahujem do línie a zrýchlene sa presúvame smerom na Tota Khil.

K naším raneným sa ako prvé dostáva družstvo Bravo a zaujíma kruhovú obranu, ja postupujem o niečo ďalej smerom na pakistanskú hranicu. Z 12. hodiny počujeme bojové výkriky Talibanu, z pravej strany nám ide na pomoc čata CHARLIE, s družstvom Alfa zaujímam líniu obrany smerom odkiaľ som počul vykrikovať Talibancov. Veliteľ družstva Bravo, SSgt. Madaj mi zahlásil súradnice zhromaždiska, tak doňho okamžite bežím, na polceste stretávam Bravo 1-4, nevie my ale povedať nič konkrétne, dvaja ranený a jeden mŕtvy v zhromaždisku, neznámy počet ľudí z družstva Charlie je nezvestných, vrátane môjho zástupcu, jednoducho geniálna situácia. Vydávam ďalšie rozkazy aby som posilnil našu obranu a hlásim na velenie situáciu spolu so žiadosťou o MEDEVAC, bez odozvy, posielam žiadosť znova. Čata CHARLIE zatiaľ zahájila čelný útok proti Talibanu a okamžite mala nejaké straty, po pravej strane zrazu vidím naše MEDEVAC vozidlo ako nakladá ranených z čaty CHARLIE, nemám šajnu ako sa tam dostalo a kto mu prikázal výjazd zo základne. Keďže nemám na neho a ani na velenie spojenie, šprintujem cez celú lúku k vozidlu a určujem mu bod vyzdvihnutia našich ranených, bežím späť k zhromaždisku a vyčleňujem skupinu strelcov ktorý zabezpečia bod vyzdvihnutia keď do neho dorazí MEDEVAC. Naloženie a evakuácia ranených prebehne bez problémov, na mieste vyčkáme ešte pár minút kým dôjde čas naším mŕtvym a následne dopĺňame líniu obrany do ohrozeného smeru, spredu počujeme streľbu, výkriky Talibanu a výkriky ,,mám!“.

Po ľavej strane mám husté kríky a po pravej strane zase hustý les, vysielam družstvo Alfa a trojicu strelcov z družstva Bravo na zabezpečenie krídiel, zo zvyškom postupujem vpred, na poly pred sebou vidíme ranených a mŕtvych príslušníkov čaty CHARLIE, ktorých tam nechali len tak ležať. Zrazu vidím ako veliteľ posiela späť na základňu mladého chalana čo sa ku nám ráno pridal, neskôr sa dozviem že sa nás iba brzdil a nevedel poriadne čo robiť, jednoducho to celé nezvládal. Nasledujúcich 15 minút sme boli ako kombajn, chodili sme, zbierali a ošetrovali ranených z čaty CHARLIE. Spredu stále počujeme streľbu a výkriky, pribehol ku mne veliaci poddôstojník SSgt. Madaj a pripomenul mi, že čata CHARLIE a aj my postupujeme rovno do obrany Talibanu, ktorý takto získajú veľké množstvo glejtov na ďalšie zbrane, a že ak ich chceme vylákať, musíme sa stiahnuť a dať im nejaký priestor. Počujem ďalší výkrik ,,mám!“ a hneď mi je jasné čo musíme spraviť, stiahnuť sa nemôžme bez toho aby sme neevakuovali ranených ktorých máme pred sebou, v tom momente dostávam hlásenie že družstvo Alfa vidí ďalších dvoch ranených na 12. hodine, snažím sa spojiť s veliteľom čaty CHARLIE cez rádio, ale zostávam bez odpovede, tak postupujeme ďalej. Prídeme až nad dedinu Shir Khan, kde som našiel veliteľa čaty CHARLIE a konečne zastavil jeho postup. Nad Shir Khanom znova zaujímame kruhovú obranu, robíme malú reorganizáciu a pripravujeme sa na vyzdvihnutie ranených.

Ako sa ukázalo, neboli to ranený, ale mŕtvy ktorý už len čakali kedy im prejde čas, do Shir Khanu sa zatiaľ z juhozápadu presunula aj čata GOLF a ktorá v dedine zahájila nejaký záťah. Presunuli sme sa všetci na cestu ktorá smeruje od Shir Khan do Marjah a zaujali sme obranu, ďalších 20 minút som žiadal ACE reporty od ľudí ktorý mi zostali a snažil som sa spraviť si nejaký poriadok v tom bordeli čo tu panoval. Až vtedy som zistil že veliteľ tímu Alfa 2 to takisto dostal a odkráčal na respawn, tak som musel určiť zástupcu, v tom som si všimol, ako sa k nám po ceste od Shir Khanu približovali nejaký domáci Afgánci, prechádzali sa bajočko ako by sa nechumelilo, to že tam vidia ležať nejakých mŕtvych ISAF-ákov a ďalších aspoň 30 ISAF vojakov v miestach kde bola pred chvíľou celkom hustá prestrelka ich absolútne netrápilo, nabehol som k nim a poslal som ich preč, sám som si pomyslel ,,WTF is going on?“, to dneska každému vynecháva rozum? Pribehol ku mne SSgt. Madaj a povedal, že by bolo najlepšie aby sme sa stiahli späť na základňu, súhlasil som s ním, bolo už pol ôsmej a začínalo sa stmievať, podal som hlásenie o stave na velenie požiadal som o stiahnutie na základňu. Velenie odsúhlasilo stiahnutie, dali sme si ešte krátku pauzu a vyrazili sme, pred bránou som si spočítal ľudí, spravil krátky debríf a šiel som na velenie.

Prišiel som akurát včas aby som videl video ktoré nám poslal Taliban, na videu bol jeden môj vojak z družstva Charlie, konkrétne strelec Charlie 2-3, ktorému akurát jeden Talibanec podrezáva hrdlo gumeným nožom, no to bola potupa. Podávam veliteľovi hlásenie o priebehu misie a dostávam ďalšiu úlohu, postaviť trojčlenné stráže na bránu od 21:00 do 06:00. Vraciam sa naspäť do stanu JSOC, robím krátky s veliteľmi družstiev a vydávam úlohy zástupcovi aby pripravil zoznam zmien stráže. Zvyšok večera som strávil zháňaním informácií od ľudí z družstva Charlie, že čo sa to vlastne stalo a ako sa to stalo, s informácií ktoré som sa dozvedel som mal ešte väčší zmätok než predtým, zobral som si poučenie z celého incidentu a spolu so zástupcom sme navrhli nejaké postupy ako sa tomu do budúcnosti vyhnúť. Po vydaní posledných úloh na večer a skontrolovaní chlapov na bráne som si konečne ľahol do spacáku, to som ešte netušil, že túto noc nenaspím vôbec nič.

Comments

comments