Prinášame Vám report z (pre mnohých najlepšej) série MILSIM-LARP akcii na Slovensku, Blue Valley 7. Na začiatku septembra 2017 sa táto akcia uskutočnila už po siedmy krát, tento ročník mal podtitul NEW WIND. Blue Valley 7 predchádzala menšia akcia BLUE SPRING, konaná pred letom v priestore ihriska Chtelnica.
Report je písaný z pohľadu veliteľa čaty (JSOC) DELTA a je rozdelený do 3 častí, po jednotlivých herných dňoch.
311230BAUG17 – Začiatok bojových operácií TF1505, veliteľ prikazuje nástup všetkých jednotiek a zahajuje brífing. Na brífingu nám vysvetľuje všeobecné pravidlá hry, ústrojovú kázeň, správanie sa na základni a náš prístup k miestnemu obyvateľstvu. Kvôli nedostatku ľudí sa ruší celková ochrana základne, bude stavaná iba trojčlenná stráž hlavnej brány. Po rozchode prikazujem čate aby sa zoradila pred veliteľským stanom a robím si vlastný brífing. Stále nie sme na plnom počte, je nás iba 21 z 33, ale stále je to viac ako u ostatných čiat. Pripomínam všetkým že naša čata sa nebude správať ako banda víkendových airsofťákov na lokálke, ale že v čate DELTA to bude tvrdá bigošina, vojenský režim a bude sa udržiavať disciplína, tak ako to funguje v skutočnosti. Vysvetľujem im ako sa správať v stanoch, aký bude režim, ako sa bude udržovať poriadok a hlavne, aká bude činnosť pri príprave a plánovaní misie a počas nej. Nestíham dať ani rozchod a už prichádza za nami veliteľ TF1505 s prvou misiou, hovorím chlapom nech sa idú pripravovať a spolu s mojím zástupcom odchádzame na HQ.
Prvá misia znie jednoducho, máme celkovo 3 úlohy. Prvou úlohou je presunúť sa do dediny Marjah, nadviazať styky s miestnym starešinom a poskytnúť mu podporu. Druhou úlohou je vyjednanie podmienok pre uzavretie zmluvy medzi TF1505 a miestnou stavebnou spoločnosťou Prvou Tunelárskou. Poslednou úlohou je nadviazať styky so starešinom v dedine Tota Khil, ktorá sa nachádza juhozápadne od Marjahu. Volám si veliteľov družstiev a vydávam im varovný rozkaz, potom ešte so zástupcom trochu dolaďujeme plán a ideme sa chystať. Po nástupe, skúške zbraní a kontrole rádiového spojenia vyrážame von.
Neprejdeme ani 100 m a narážame na bratov Arašídovcov, Ahmeda, Mehmeda a blíznivého Jamala, tí nám okamžite začnú strkať starú papriku do sumiek a chcú aby sme ju kúpili. Snažíme sa ich odohnať preč, v tom ale Ahmed navrhne, že nám za dináre dá nejaké dôležité informácie. Po tom čo sa presvedčím, že Arašídovci nepredstavujú hrozbu volám ku sebe zástupcu a veliaceho poddôstojníka SSgt. Madaja a zahajujeme malú šuru s Ahmedom. Bláznivý Jamal sa nám počas šury neúspešne snažil predať kvetinku a neskôr chcel ukradnúť dináre môjmu veliacemu rovno z ruky, museli sme ho odháňať fackami. Po krátkom jednaní a úplatku 2000 dinárov dostávame dve súradnice, JL15 a SL15, na ktorých by sa mal nachádzať Taliban. Podávam hlásenie na velenie a žiadam o možnosť vykonať prieskum na súradniciach, povolenie dostávam.
Lúčime sa s Arašídovcami a pokračujeme k Marjahu, hneď ako sa blížime k dedine vidím že máme prvý problém, prichádza za mnou jeden chlapík a hovorí že celý Marjah aj so stavebnou spoločnosťou je ešte off-game, lebo chýbajú ľudia a dedina nie je dostavaná. Podávam hlásenie na velenie a pokračujeme na prvé súradnice od Ahmeda. Dostávame sa do ťažkého terénu, porast máme až po hlavu, naše tempo sa spomaľuje, môžeme postupovať len v zástupe po úzkej ceste. Na prvých súradniciach sme nenašli nič, vyzerá to, že informácie od Ahmeda sú na hovno, vydávam rozkaz pátračom nájsť vhodne miesto na zhromaždisko. Zaujímame kruhovú obranu, hlásim na velenie prestávku a rozdeľujem čatu do dvojičiek aby sa každý mohol vystriedať pri zaisťovaní a odpočinku. Spredu počujeme hlasy a streľbu, z miest blízkych druhým súradniciam, vysielam prieskum z družstva Charlie nech mi zistia čo je tam a nech nájdu nejakú cestu. Po ich návrate ukončujem prestávku a pokračujeme ďalej.
Na druhých súradniciach sa nám na moje prekvapenie podarí nájsť hlavnú základňu Talibanu, lenže to vyzerá že, ľudia v nej sú skôr na opekačke. Pozeráme na seba ako teľce na nové vráta až pokým si ma nezavolá nejaký chlap a vysvetľuje my že sa nachádzame v Pakistane, v off-game zóne a nemáme tu čo hľadať. Po tom ako mu vysvetlím, že nám velenie dalo zelenú na prieskum, a že sme vôbec netušili, že táto časť herného poľa je off-game, si obaja povieme ,,Shit happens“, rozlúčime sa a pokračujeme do Tota Khilu, kde máme našu poslednú úlohu. Prichádzame do Tota Khilu z juhozápadu, okamžite nariaďujem vytvoriť blokovaciu pozíciu na obidvoch koncoch príjazdovej cesty, podávam hlásenie na velenie a dostávame ešte ďalšiu úlohu. Poskytnúť hlavnému doktorovi Lekárom bez krabíc, MUDr. Abdulovi Hamídovi prednášku o západných spôsoboch liečenia. Beriem zástupcu a ideme do dediny, hneď na jej vstupe nás zastaví hlavný „sester“ a vysvetľuje nám že MUDr. Hamíd momentálne operuje a nemá čas. Z nemocnice počujeme strašné výkriky, tak to bude asi pravda, podávam hlásenie na velenie, ktoré nám hovorí že prednáška bude o 16:30, evidentne ma nepochopili, hlavný sester hovorí že doktor bude mať čas najbližšie o 19:00. Po dlhšom handrkovaní o rôznych časoch je zjavné, že sa nedohodneme a pri zátarasách sa mi začínajú zhromažďovať ľudia. Podávam hlásenie na HQ, ktoré nás následne sťahuje späť na základňu, misia nám trvala skoro 4 hodiny. Na základni robím krátku kontrolu, zranenia a stratená výstroj, všetci hlásia OK tak im dávam rozchod a idem so zástupcom na velenie na debrief o splnení misie. Po debrífe si volám veliteľov družstiev a robím si vlastný debríf. Zástupca a veliaci čaty mi hovoria nedostatky, ktoré si všimli počas misie, hlavne zmätok v ručných signáloch a nedostatky pri zabezpečení počas presunu a prestávok. Dávam chlapom krátky čas na pauzu a potom robím prednášku o zásadách presunu a ručných signáloch Rangers. V polovici prednášky prichádza veliteľ ISAF-u a berie si ma bokom, dostávame ďalšiu misiu, zástupcu nechávam nech dokončí prednášku a idem na velenie.
Príprava na druhá misiu je o niečo komplikovanejšia, pretože sa nám zadanie zmení 2x behom 15 minút, takže náš prvý plán letí celý von hore komínom, ale za to sú všetci už viac-menej nachystaný. DELTA má zaujať obranu okolo dediny Shir Khan a brániť ju pred úrokom Talibanu, a súčasne evakuovať neznámy počet ťažko zranených obyvateľov z dediny Tota Khil, po evakuácií sa všetci preskupíme v Shir Khane. Vraciam sa späť pred náš stan, volám si k sebe zástupcu a veliteľov družstiev a spolu plánujeme misiu. Čata sa rozdelí na polovicu, družstvo Charlie, ktoré je jediné na 100% a má tam skúseného medika, si zoberie zástupca (DELTA- 2), ktorý pôjde do Tota Khil po ranených Afgáncov. Ja si zoberiem neúplné družstvá Alfa a Bravo, my pôjdeme do Shir Khanu zaujať obranu, na základni nechávame v pohotovosti šoféra s vozidlom. Nechávam chlapov aby si pripravili ešte posledné veci a odchádzam na HQ odprezentovať náš zámer. Rovnako ako pri prvej misií, po kontrole zbraní a rádiového spojenia vyrážame von, prvá vyráža DELTA-2, ja o chvíľu neskôr.
Môj presun k Shir Khanu zdržal pohyb obyvateľov na ceste, nedošli sme ani po Azarkat, keď mi DELTA-2 hlási pohyb podozrivých osôb v jeho blízkosti, vydávam mu povel na zaujatie obrany a pokračujem ďalej. Po pár sekundách prichádza ďalšie hlásenie od DELTY-2, jednotky v kontakte. Zostávam chvíľku v šoku a nejako sa snažím spracovať či som správne počul, nasledujúce hlásenie od DELTY-2 je ešte horšie, dvaja ranený, nepriateľ postupuje priamo proti nemu. Vydávam mu rozkaz na ničenie nepriateľa a žiadam velenie o posily, následne volám DELTU-2, bez odpovede. Beriem moje dve neúplné družstvá a presúvame sa na otvorený priestor nad Azarkatom, v diaľke smerom na Tota Khil vidíme nejaké oranžové vesty a nejaký pohyb, to budú naši ranený a označený mŕtvy, na posily zo základne nečakám. Posielam družstvo Bravo obchvatom sprava smerom k oranžovým vestám, s družstvom Alfa sa rozťahujem do línie a zrýchlene sa presúvame ku nim. K naším raneným sa ako prvé dostáva družstvo Bravo a zaujíma kruhovú obranu, ja postupujem o niečo ďalej smerom na pakistanskú hranicu. Z 12. hodiny počujeme bojové výkriky Talibanu, z pravej strany nám ide na pomoc čata CHARLIE. S družstvom Alfa zaujímam obrannú líniu smerom odkiaľ som počul vykrikovať Talibancov. Veliteľ družstva Bravo mi zahlásil súradnice zhromaždiska ranených, tak doňho okamžite bežím.
Na polceste stretávam Bravo 1-4, nevie mi ale povedať nič konkrétne, dvaja ranený a jeden mŕtvy v zhromaždisku, neznámy počet ľudí z družstva Charlie je nezvestných, vrátane môjho zástupcu, jednoducho geniálna situácia. Vydávam ďalšie rozkazy aby som posilnil našu obranu a hlásim na velenie situáciu spolu so žiadosťou o MEDEVAC, bez odpovede. Čata CHARLIE zatiaľ zahájila čelný útok proti Talibanu a okamžite mala nejaké straty, po pravej strane zrazu vidím naše vozidlo ako nakladá ranených z čaty CHARLIE, nemám šajnu ako sa tam dostalo a kto mu prikázal výjazd zo základne. Keďže nemám na neho a ani na velenie spojenie, šprintujem cez celú lúku ku nim a určujem im bod vyzdvihnutia našich ranených. Bežím späť cez celú lúku a vyčleňujem skupinu strelcov, ktorý zabezpečia náš bod vyzdvihnutia. Naloženie a evakuácia ranených prebehne bez problémov, na mieste vyčkáme ešte pár minút kým dôjde čas naším omráčeným a následne dopĺňame líniu obrany, spredu počujeme streľbu, výkriky Talibanu a výkriky ,,mám!“.
Po ľavej strane mám husté kríky a po pravej strane zase hustý les, vysielam družstvo Alfa a trojicu strelcov z družstva Bravo na zabezpečenie krídiel, zo zvyškom postupujem vpred, na poly pred sebou vidíme ranených a mŕtvych príslušníkov čaty CHARLIE. Zrazu vidím ako veliaci posiela späť na základňu mladého chalana čo sa ku nám ráno pridal, neskôr sa dozviem, že to jednoducho už nezvládal. Nasledujúcich 15 minút sme boli ako kombajn, chodili sme, zbierali a ošetrovali ranených z čaty CHARLIE. Spredu stále počujeme streľbu a výkriky, pribehol ku mne veliaci čaty a pripomenul, že čata CHARLIE a aj my pravdepodobne postupujeme rovno do pripravenej obrany Talibanu, a bolo by lepšie vylákať ich von, pre to sa musíme stiahnuť a dať im nejaký priestor. Počujem ďalší výkrik ,,mám!“ … na vymýšľanie plánu nie je čas, musíme konať. Stiahnuť sa nemôžme bez toho aby sme neevakuovali ranených ktorých máme pred sebou, v tom momente dostávam hlásenie, že družstvo Alfa vidí ďalších dvoch ranených na 12. hodine. Snažím sa spojiť na sieti s veliteľom čaty CHARLIE, ale zostávam bez odpovede, tak postupujeme ďalej. Prídeme až nad dedinu Tota Khil, kde som našiel veliteľa čaty CHARLIE a konečne zastavil jeho postup. Nad dedinou znova zaujímame kruhovku, robíme reorganizáciu, ošetrujeme ranených a pripravujeme sa na ich evakuáciu.
Ako sa ukázalo, neboli to ranený, ale mŕtvy ktorý už len čakali kedy im prejde čas, do dediny sa zatiaľ z juhozápadu presunula čata GOLF ktorá v nej zahájila nejaký záťah. Presunuli sme sa všetci na cestu ktorá smeruje od Toty do Marjahu a zaujali sme obranu, ďalších 20 minút som žiadal hlásenia o stave od ľudí ktorý mi zostali a snažil som sa spraviť si nejaký poriadok v tom bordeli čo tu panoval. Až vtedy som zistil že veliteľ tímu Alfa 2 to takisto dostal a odkráčal na respawn, tak som musel určiť zástupcu. Po ceste od Toty sa ku nám približovali miestny obyvatelia, bajočko ako by sa nechumelilo, to že tam vidia ležať mŕtvych vojakov a ďalších aspoň 30-tich v miestach kde bola pred chvíľou celkom hustá prestrelka ich absolútne netrápilo. Nabehol som k nim a poslal som ich do prdele. Pomyslel som si čo sa sakra deje? To dneska každému vynecháva rozum? Veliaci čaty doporučil, že by bolo najlepšie aby sme sa stiahli na základňu, súhlasil som. Bolo už 19:30 a začínalo sa stmievať, podal som SITREP na velenie požiadal som o stiahnutie na základňu, dostal som zelenú. Dali sme si ešte krátku pauzu a vyrazili sme, pred bránou som si spočítal ľudí, spravil krátky debríf a šiel som na HQ.
Prišiel som akurát včas aby som videl video ktoré nám poslal Taliban, na videu bol môj strelec Charlie 2-3, ktorému akurát podrezávali hrdlo gumeným nožom, čo nebolo zrovna príjemné na pozeranie. Podávam veliteľovi hlásenie o priebehu misie a dostávam ďalšiu úlohu, postaviť stráž na bránu od 21:00 do 06:00. Vraciam sa naspäť do nášho stanu a robím krátku poradu s veliteľmi družstiev, vydávam úlohy zástupcovi aby pripravil zoznam zmien do stráže. Zvyšok večera som strávil zháňaním informácií od ľudí z družstva Charlie, čo sa vlastne stalo a ako sa to stalo. Z informácií ktoré som sa dozvedel, som mal ešte väčší zmätok než predtým, zobral som si poučenie z celého incidentu a spolu so zástupcom sme navrhli nejaké postupy ako sa tomu do budúcnosti vyhnúť. Po vydaní posledných úloh na večer a skontrolovaní chlapov na bráne som si konečne ľahol do spacáku, to som ešte netušil, že túto noc nenaspím vôbec nič.