AAR BLUE VALLEY 7 – NEW WIND – DAY THREE

Dnes Vám prinášame poslednú časť trojdielneho reportu akcie Blue Valley 7,  želáme príjemne čítanie.

020530ASEP17 – Zobúdzam sa do celkom pokojného rána, hodím do seba nejaké raňajky a idem pozrieť chlapov na bránu, cestou sa dozvedám, že bol niekto o štvrtej v noci ťahať mojich chlapov von na bránu, že nech idú strážiť oni až do 08:00, rozmýšľam že ako si toto niekto môže dovoliť, čo sa týka harmonogramu služieb, to rieši velenie so mnou a nie hocikto s hocikým keď si to umanie. Cestou stretávam zástupcu veliteľa ISAF-u a dávame sa do reči, bodaj by som len okolo neho len prešiel, pretože po našej konverzácií som nadobudol pocit, že naše velenie skôr zaujíma, že kto si dovoľuje chodiť po základni s rozopnutou prilbou ako to, že pol-kilometra od nás v tomto momente vyvražďujú dedinu a my nemáme postavené QRF. Znechutený som sa vrátil do stanu a moja nálada sa ešte zhoršila, chlapi mi povedali, že po tom ako nočný útok na základňu skončil, MP-íci okamžite podrezali zajatcov ktorých sme im tak ťažko získali, bez toho aby sa ich spýtali jedinú otázku! Jednoducho sa zbavili problému a išli si spinkať. Z vývoja situácií na základni, z nášho velenia a správania sa MP-íkov, som začínal byť neskutočne frustrovaný a nasratý, a moji chlapi so mnou.

Za nedlho si ma volajú na velenie, dostávame misiu a denný harmonogram. Vraciam sa späť k stanu a píšem harmonogram na tabulu a zvolávam brífing. Naša misia bude trvať od 08:00 až do 16:00, až 8 hodín, dostávame dve úlohy ktoré sú nám už dobre známe. Prvou úlohou je, presunúť sa do dediny Nanghar Khel, zabezpečiť im ochranu a poskytnúť im asistenciu, následne sa presunúť do dediny Marjah a urobiť to isté. Misia znie celkom jednoducho, vraciam sa do stanu a vydávam varovný rozkaz, beriem si zástupcu a ideme plánovať misiu, nastane ale to čoho som sa bál, veliaci poddôstojník a zároveň veliteľ družstva Bravo, SSgt. Madaj má zdravotné problémy a nemôže ísť na misiu, jeho miesto preberá ,,LEGO“. Rovnako ako v predchádzajúci deň, delím čatu na dve časti, družstvá Alfa a Bravo dostáva DELTA-2 aby zaujal obranu okolo Marjahu, ja si beriem družstvo Charlie a ideme do Nanghar Khel. Každý si robíme vlastný plán, skúšku zbraní, kontrolu spojenia a vyrážame von.

Čo sa týka začiatku našej prvej sobotňajšej misie, tak spočiatku šlo všetko ako po masle, v Nanghar Khel od nás toho moc nechceli a DELTA-2 nemala zo zaujatím obrany okolo Marjahu žiadny problém. Po pár minútach opúšťam s družstvom Charlie Nanghar Khel a presúvame sa cez otvorený priestor do okolia Marjahu, aby sme posilnili obranu z juhozápadu. Našiel som si dobré postavenie a vybudoval v ňom moje veliteľské stanovisko, boli sme maskovaný v priekope a pod stromami a k tomu sme sa ešte zamaskovali aj okolitou vegetáciou, aby sme mali istotu. Nebolo nás vidno, zato sme ale mali výhľad na ¾ Modrého Údolia. Jeden tím z družstva Charlie som poslal ako predsunutých pátračov 50 m pred seba na násyp, druhým tím aj s veliteľom družstva Charlie som si nechal zo sebou na stanovisku, šiestu hodinu nám krylo družstvo Alfa, ktoré krylo zákrutu pod Marjahom, severnú cestu kryl tím z družstva Bravo a zvyšok bol rozostavený okolo dediny zo severo-západnej strany. Cez rádiostanicu sme si so zástupcom zahlásili pozície svojich veliteľských stanovísk, pozície tímov a signál na zahájenie akcie, aby sme sa v prípade potreby mohli rýchlejšie nájsť a podporiť. Ako vycvičený spojár, som vedel, že prenášať takéto citlivé informácie cez nezabezpečený kanál, informácie ktoré neboli ani zakódované, je obrovskou chybou, ale riskol som to, ako sa ukázalo neskôr, mal som radšej veriť svojmu výcviku a poslať spojku.

Nasledujúcu polhodinu som strávil prijímaním hlásení od tímov o pohybe osôb v blízkosti Marjahu a Tota Khilu. Jediným adrenalínom, bol nález podozrivého balíčku, ktorý by mohol byť IED, po potvrdení z velenia sa nakoniec ukázalo, že to bolo iba herné drevo. Presunul som tím z družstva Charlie na novú pozíciu z ktorej mali lepší výhľad na Tota Khil a v prípade potreby by mohli spraviť aj pascu. O chvíľu na to sme počuli streľbu ktorá prichádzala z Tota Khil, okamžite som žiadal hlásenie od prieskumného tímu či sa nedostali do kontaktu s nepriateľom, celej čate som vydal varovanie aby zvýšili opatrnosť. Od prieskumákov som dostal hlásenie, že do dediny vstúpilo cca osem ozbrojených osôb ktoré náramne pripomínali príslušníkov Talibanu, okamžite som to hlásil na velenie. Veliteľ čaty BRAVO ma upozornil, že by sa mohlo jednať o ochranku veľvyslanca , ale celá tá situácia mi nejako smrdela a cítil som, že sa niečo chystá, nemýlil som sa. Od velenia som cez rádiostanicu žiadal povolenie zahájiť prepad ak by sa potvrdilo, že sa skutočne jedná o Taliban, moja žiadosť bola ale tvrdo zamietnutá, „nenadväzovať kontakt, iba opätovať paľbu,,. Bol som neskutočne nervózny, vedel som že sa niečo pečie a týmto sme prišli o moment prekvapenia a iniciatívu, môj zlý pocit sa o chvíľu naplnil, stratili sme všetok kontakt s prieskumákmi od Charlieho. Hlásim situáciu môjmu zástupcovi, a onedlho vidím pohyb na 12. hodine medzi kríkmi. Zahadzujem mapu aj s fixkami, chytám pušku a spolu so zvyškom družstva Charlie skáčem na druhú stranu okopu, všetci zaujímame obranné pozície a tlačíme sa na zem aby sme sa čo najviac maskovali. Za krátko sa nám nepriateľ ukáže, 4-5 Talibancov pochoduje priamo proti nám! Zatiaľ nás nevidia, keby sme teraz zahájili paľbu, dostali by sme ich všetkých, ale nemôžme, naša situácia ma neskutočne serie. To čo prebiehalo nasledujúcu hodinu a štvrť, sa dá popísať jedným slovom, peklo.

Veliteľ Charlie sa trošku zdvíha a kričí na Talibancov aby zahodili zbraň, okamžite mu odpovedajú dlhou dávkou ktorá ho míňa, a zasahuje strelca vedľa neho. Odpovedáme presnou a hustou paľbou a zopár Talibancov dostávame. O chvíľu ku mne pribieha Olgi s drusžtvom Alfa, rozostavujem chlapov na krídla, viem totiž že sa nás pokúsia obchádzať, a mal som pravdu, Taliban svoj manéver už zahájil, lenže terén hrá v náš prospech, musia to robiť cez otvorený priestor a dokážeme ich zadržať, zatiaľ, v tomto zmätku hlásim na velenie, že sme sa dostali do kontaktu a žiadam o posily. Velenie moje hlásenie o kontakte potvrdzuje, ale na žiadosť o posily nereaguje, vyzerá to že sme v tom sami, našou druhou šancou je DELTA-2, volám ho a žiadam ho aby sa ku nám presunul a podporil nás, lenže sa mi dostalo len zlých správ. Ako sa ukázalo, nepriateľ napadol súčasne obe naše veliteľské stanoviská z troch rôznych strán a úplne obišiel zvyšok čaty, čo nemohla byť náhoda. Situácia sa týmto iba zhoršila, ďalší strelec naľavo odo mňa to dostal, s toľkými ranenými sa nemôžme stiahnuť, musíme Taliban odraziť, lenže ten sa na nás vrhol v druhej vlne aj s posilou, ostreľovačom.

Neviem čo to bolo za chlapa, ale bol sakra dobrý (klobúk dole pre ním), jeho streľba bola priam hrôzostrašne presná, gulometčík ktorý kryl pravé krídlo priamo nado mnou dostáva šupu do prilby a padá omráčený, jeho pomocník si berie guľomet a páli dlhé dávky na nepriateľa ktorý sa nás snaží obísť sprava. Striedavo s sústredím na streľbu z mojej M16, na krytie pred paľbou ostreľovača ktorá mi lieta nad hlavou a na obsluhu dvoch rádiostaníc, na chvíľku sa zdvíham aby som mal lepší výhľad, a dostávam šupu priamo do prilby, padám na zem omráčený. Pribieha ku mne zdravotník z Charlie a pozerá či som ranený, keď vidí že som len omráčení pokračuje v paľbe, naša situácia sa stáva zúfalou, pribúdajú mi mŕtvy, ranený a omráčený, keď sa preberám zúfalo žiadam cez rádio o posily, neviem či to bolo nervozitou alebo adrenalínom, ale zdalo sa mi, že mi nikto neodpovedal, ani velenie a ani DELTA-2. Nepriateľ prerazil na pravom krídle a z násypu vypálil dlhú dávku, ktorá trafila veliteľa družstva Charlie, zostávam posledný živý. Z trávy priamo nado mnou sa zrazu vynára postava Talibanca, okamžite po ňom posielam 4 gule, stojí tam chvíľu v šoku a potom sa kryje, prisáhám že som ho zasiahol, bolo to na 5 metrov! Vynára sa znova, lenže ja už mám namierené, vypálime po sebe naraz, tentokrát priznáva zásah, a ja cítim menšie cukanie na ľavom rukáve, asi som dostal, ale nie som si istý, s hráčom sa dohodneme že sme dostali obaja naraz, on odchádza preč (?), a ja sa plazím k Sudorovi, aby som si zobral jeho záložnú zbraň, keďže je moja ľavá ruka chromá. Zúfalo žiadam cez rádio o akékoľvek posily, ale odpovede sa mi nedostáva, kryjem Sudora vlastným telom a pripravujem sa na posledný boj, vedel som že toto je náš koniec. Prestrela ešte ani neskončila a Afganci z Marjahu už začínajú rabovať, chytá ma záchvat hnevu, práve týchto ľudí sme sem prišli brániť, a teraz okrádajú mojich ranených a mŕtvych chlapov, najradšej by som ich všetkých postrieľal, ale zatiaľ si ma nevšimli a ja neviem koľko rán mám v zásobníku. Keď už sa všetko zdá stratené, tak sa v poslednej chvíli objavuje Olgi aj zo strelcami od Alfy a odháňa dedinčanov aj Talibancov! Na sever od Marjahu, hlboko v lese odráža družstvo Bravo Talibancov ktorý sa tak snažili dedinu obísť a vpadnúť nám do chrbta. Nejakú nádej predsa len máme.

Ich medik sa okamžite dáva do práce, ošetruje Sudora, mňa a ostatných zranených. Reorganizujem našu obranu, vymedzujem nové palebné sektory a zaisťujem znova krídla, som rozhodnutý Taliban odraziť a splniť našu misiu, ubrániť Marjah, aj keď evidentne si dedinčania prajú pravý opak, s DELTOU-2 som stratil všetok kontakt, sme v tom znova sami. Z troch strán súčasne sa na nás vrhá tretia vlna, ktorá je zatiaľ najmohutnejšia zo všetkých. Priamo nad hlavou sa nám objavuje nepriateľský prieskumný dron, ako som neskôr zistil, operátor dronu predával Talibancom naše pohyby v reálnom čase, takže presne videli kde sme a čo robíme, ten dron sme nemali ako zlikvidovať. Situácia sa znova stávala zúfalou. Velenie na moje hlásenia z nejakého dôvodu nereaguje, nepriateľský ostreľovač zasahuje mojich strelcov priamo do hlavy a tí padajú na zem omráčený. Nech sme pálili a manévrovali koľko sme chceli, proti nepriateľovi ktorý na nás útočil z troch strán a mal početnú prevahu (v podstate celý Taliban na celej akcií) a ktorý ešte aj nepriznával (tak sa nám zdalo) sme nemali šancu, ako zázrakom sa nám podarilo vydržať ešte pár minút, ale nakoniec som znova zostal posledný živý. Ľahol som si do trávy a pripravil som sa na koniec, bol som rozhodnutý zobrať zo sebou na respawn čo najviac Talibov, rozhodne som sa nechcel nechať zajať, v prípade potreby sa sám zastrelím. Nemusel som dlho čakať, rovno do rany mi vypochoduje prvý Talibanec a ja do neho šijem polovicu pištoľového zásobníku, pálim okamžite po druhom ale zbraň mi cvakne prázdna, v tom dostávam asi troj-sekundovú dávku priamo do chrbta a je po mne, nastal koniec, kričím mám, vyťahujem reflexú vestu a ľahám si na zem. Talibanci sa na nás vrhnú a všetkých pre istotu dorážajú nožom, volajú na dedinčanov nech idú znova rabovať. Vstávam a kontrolujem hodinky, náš boj o Marjah trval skoro hodinu a štvrť!

Idem za jedným Talibancom a pýtam sa na pár vecí, ako sa ukáže ide člena organizátorského tímu, to čo mi hovorí mi prináša aspoň trocha útechy. Len na mojej strane bojiska sme dostali najmenej 15 Talibancov, ktorý mali iba 30 minútový respawn kúsok od bojiska, niektorý sa stihli počas prestrelky otočiť aj dva krát! A za celé 3 dni z celej akcie, sme jediná jednotka ktorá mu dala fakt zabrať. Podávame si ruky a ďakujeme si za hru, s mojou mŕtvou čatou sa presúvam na respawn. Boj o Marjah ale nekončí, prichádza čata BRAVO, ktorá síce takisto utrpí ťažké straty, ale vyčerpaný Taliban sa pred ňou sťahuje, našu misiu sme teda nakoniec splnili, do Marjahu sa Taliban nedostal, celková bilancia, 20 členov čaty DELTA z 28 padlo, 71% straty, čo sa týka Talibanu, naše odhady sa pohybujú okolo 30 padlých a neznámi počet ranených. Na základni nás čakal 4 hodinový respawn, aspoň trocha času na odpočinok, celú dobu som rozmýšľal nad tým čo sa stalo a kde sme spravili chybu, a čo sme mohli spraviť lepšie. Niekoľko vecí ale bolo jasných, nepriateľ buď dostával informácie priamo od organizátorov, kde sme čo robíme, alebo odpočúval našu rádiovú komunikáciu, alebo obe veci dokopy, aby Talibanci zaútočili súčasne z viacerých smerov priamo iba na naše dve veliteľské stanoviská, by bola príliš veľká náhoda. Najviac ma sralo že, poznám kopu spôsobov ako by som našu komunikáciu zabezpečil proti zachyteniu a odpočúvaniu, ale vôbec som ich nepoužil z obavy, že chalani nebudú vedieť poriadne nastaviť svoje rádiostanice a nebudeme sa počuť vôbec, ale aspoň mám poučenie do budúcna. Môjho zástupcu  zase strašne sralo to, že sme stále iba v defenzíve a robíme iba čisto obranné veci, a že naše velenie nám nedovoľuje prejsť do ofenzívy, tým pádom pri každom strete prenechávame iniciatívu a moment prekvapenia nepriateľovi.

Konečne som si užíval trochu kľudu na respawne, keď za mnou prišiel zástupca veliteľa a hneď sfleku má zdrbal, že nemá na mňa žiadne rádiové spojenie (podľa pravidiel by som sa ako mŕtvola s ním nemal vôbec baviť), povedal som mu, že 20 ľudí z 28 je KIA vrátane všetkých veliteľov družstiev, že sa nemá s kým spojiť, ale zástupca pokračoval vo svojom náklade, že on chce mať vždy spojenie, na každého a všetkých a nezáujme ho, že je niekto mŕtvy, že to mám vybaviť, už som toho mal akurát dosť. Znova som mu zopakoval, že všetci podstatný velitelia sú KIA a on sa nemá s kým spojiť a čata ako taká nemá do konca respawnu žiadnu bojovú hodnotu (Čo by tam on chcel riešiť s obyčajnými vojačikmi? A keď aj chce, nech to rieši s nimi osobne, my sme mŕtvy) a že keď niečo chce a nemá rádiové spojenie, nech vyšle spojku. Zástupca sa zdul, zavrčal že on chce mať jednoducho spojenie a odišiel. Celé naše velenie mi za tieto tri dni skutočne pilo krv, a nielen mne, zástupca by ich najradšej zožral aj s topánkami a zvyšok čaty ich hodnotil iba negatívne, ale išlo sa ďalej, rozkazy sa museli plniť.

Ešte počas nášho respawnu sme dostali rozkaz na našu misiu, presunúť sa do dediny Shir Khan a zabezpečiť okolo nej obranu, aj keď bola stále väčšina čaty DELTA mŕtva, začali sme spolu so zástupcom plánovať náš postup. Rozhodli sme sa využiť 8 ľudí ktorý boli živý ako predsunutý prieskum, ktorý mal pozorovať hlavné prístupy do Shir Khanu v smere od Azarkatu. Štandardne, vydali sme varovný rozkaz, všetko nakreslili na našu veľkú mapu a určili veliteľa prieskumného družstva, strelca s prezývkou „LEGO“. Akurát keď som vysielali prieskum von, som sa dostal do ostrého argumentu s jedným MP-íkom ktorý si chcel mojich ľudí privlastniť na vlastnú misiu (Čo naši MP-íčkari robili skoro každej čate počas celých troch dni bojových operácií, a všetkých to dosť sralo), po dohode s MP-íkom , že im moji ľudia poskytnú krátkodobú eskortu a potom budú môcť ísť po svojom, som súhlasil, ale nepáčilo sa mi to. Náš respawn sa blížil ku koncu, čata finalizovala posledné prípravy a chystali sme sa von, keď v tom sa celá situácia rapídne zmenila, od velenia prišla urgentná správa: „POPLACH! Základňa je pod útokom, Taliban útočí na základňu zo severozápadu! DELTA vyrází do protiútoku“. Neváhali sme a vyrazili sme von.

Znova som rozdelil čatu na dve časti, polovicu si zobrala DELTA-2 a vyrazila čistiť oblasť nad hrádzou, ja som si zobral zvyšok a vyrazil som priamo proti nepriateľovi, konečne sme boli vrhnutý do útoku, konečne sme boli ofenzívny a mohli sme sa prejaviť, a aj sme sa prejavili. Naša čata zastavila Talibanský útok a celú situáciu obrátila, nepriateľa sme doslova vyhnali z okolia základne a hnali sme ho ďalej a ďalej, až bol nútený prerušiť kontakt a odpútať sa od nás. Počas nášho protiútoku sme mali len dve straty, jednému strelcovi došla baterka v zbrani a druhý dostal zásah do ruky, rýchlo sme ho ošetrili a poslali späť na základňu. Všetko išlo až prekvapivo ľahko, a zbehlo sa to strašne rýchlo, človek nemal pomaly čas to všetko vstrebať. Nepriateľ utrpel značné straty, z môjho nového stanoviska v jednom zákope som videl ako Talibanci priam šprintujú smerom na Nanghar Khel, v zákope som si vybudoval pozorovacie stanovisko a hlásil pohyb nepriateľa na velenie. Rozmiestnil som čatu do línie na oboch krídlach môjho stanoviska, prikázal som im prebiť, napiť sa a odpočinúť si, nehodlal som postupovať ďalej pokým DELTA-2 nevyčistí oblasť na našej 6. hodine a nepridá sa ku mne, hodlal som postupovať vpred iba v plnej sile. Cez optiku som videl ako sa Talibanci presúvajú na ceste pod Nanghar Khelom a pripadalo mi to tak, že zaujímali líniu obrany v páse stromov, cca 150 m pred nami. Po chvíli sa ku mne pripojil zástupca aj zo zvyškom čaty, hneď sme zaistili kruhovú bezpečnosť a rozmýšľali čo ďalej, požiadal velenie som cez rádio o povolenie presunúť sa do Naghar Khel a vyčistiť ho od Talibanu, povolenie som dostal. Ako prvé som vyslal dvojicu do údolia 50 m priamo pred nás, mali slúžiť ako volavka a prinútiť Taliban aby odhalil svoje pozície, ale nič s nestalo, čatu sme roztiahli do línie a presunuli sa do pásu stromov priamo pred nami, na žiadneho nepriateľa sme ale nenarazili.

Zabezpečili nám už dobre známu križovatku pod Nanghar Khelom, so zástupcom sme sa presunuli do ďalšieho zákopu pod jedným stromom, kde sme plánovali čo ďalej. Situácia mojich prieskumákov sa ale rapídne zhoršila, nepriateľ ktorý sa od nás stiahol, zaútočil priamo na nich a zatlačil ich až za Shir Khan. Po chvíli sme sa presunuli do Nanghar Khelu, kde som si znova vybudoval provizórne veliteľské stanovisko a snažil som sa navigovať prieskumákov ku nám. Po pár minútach kľudu mi hlási veliteľ čaty BRAVO, že s dostal do silnej prestrelky pri Azarkate a potrebuje okamžite posily. Hneď som mu poslal môjho zástupcu aj s celým družstvom Charlie a ešte aj zopár strelcov z dediny, vrátil som sa k rádiu a snažil som sa znova navigovať prieskumákov do nejakej bezpečnej oblasti. Veliteľ čaty BRAVO sa ale znova ozval a žiadal posily okamžite, poslal som k nemu čatu Afghánskej polície ktorá šla náhodou okolo a hľadal do čoho by strelila a ešte aj mojich prieskumákov, ktorých som sa snažil doteraz zachrániť, boj o AZARKAT sa stupňoval a začínala z neho byť poriadna bitka. Od zástupcu som dostal hlásenie cez rádiostanicu, že nadviazali kontakt s nepriateľom a prechádzajú do útoku. Ako som sa neskôr dozvedel, ich útok bol úspešný a Talibancov totálne zdecimovali, doslova ich vyhnali z celej oblasti. Rozhodol som sa preskupiť jednotku a zaujať poriadnu obranu okolo Azarkatu, keby sa Taliban náhodou rozhodol pre nejakú odvetu. Zo zvyškom čaty som vyrazil z Nanghar Khelu a s mojím zástupcom som sa stretol medzi dedinami Azarkat a Shir Khan na jednom kopčeku, bola to ideálna obranná pozícia, mali sme obsadenú výšinu na ktorej boli vykopané zákopy. a aj nejaká vegetácia v ktorej sa dalo kryť, od veliteľov družstiev som si vypýtal ACE report a DELTY-2 som chcel kompletné hlásenie o situácií.

Situácia bola nasledovná, nepriateľ bol vyhnaný z celej oblasti, DELTA vrátane prieskumného družstva neutrpela žiadne straty, munícia je na 80%, ale čata BRAVO ktorej sme mali pomôcť bola skoro celá zničená. K tomu bol môj zástupca značne nervózny a neustále opakoval že sa musíme presunúť lebo sme obkľúčený, snažil som sa ho uskladniť a presvedčiť ho, že naša pozícia je dobrá, len sa musíme lepšie rozostaviť, bol som rozhodnutý už neustupovať. Podal som SITREP na velenie, lebo som sa im už dlho neozval a čakal som na ďalšie pokyny. Dostali sme novú úlohu, presunúť sa do dediny Marjah a nadviazať kontakt so staršinom, myšlienka pomoci dedine ktorá bola rozhodne na strane Talibanu a okrádala mojich mŕtvych chlapov pri prestrelke ktorú sme mali doobeda ma moc nenadchýnala, ale rozkaz je rozkaz. Dali sme si krátku pauzu, reorganizoval som čatu a vyrazili sme. Aby sme ušetrili čas, prešli sme priamo cez stred Azarkatu, čo bolo vlastne po prvý krát za tri dni čo sme v tej dedine boli. Z každej strany na nás dopadal zvuk tradičnej afganskej hudby, vôňa z čajovní a bufetov a divné pohľady domácich, nejakého prepadu alebo incidentu som sa nebál, dedinčania z Azarkatu boli naklonený jednotkám ISAF, keďže im Taliban liezol tri dni na nervy a robil im len zle, prítomnosť ANP taktiež pomáhala.

Cez Azarkat a okolo základne ISAF sme prešli bez problémov a celkom rýchlo, nad základňou, na hrádzi som zastavil a zavolal som si zástupcu, nehodlal som vojsť do Marjah len tak, musel som byť opatrný, rozhodol som sa že čatu znova rozdelíme na polovicu, družstvo Charlie si zoberie DELTA-2 a do Marjahu vstúpia cez dolnú cestu a súčasne zablokujú prístup od Tota Khilu, ja si zoberiem zvyšok čaty a do dediny vstúpim hornou cestou, takto sa nám podarí izolovať celú dedinu a rovno vytvoríme zabezpečenie, v prípade nejakého incidentu sme schopný sa brániť z akejkoľvek strany. Chvíľu som počkal kým sa DELTA-2 presunie na pozíciu, potom si si zobral LEGA ako moje krytie a vstúpil som do dediny, už na prvý pohľad bolo vidno že niečo nie je v poriadku. Ľudia pobehovali v civile hore dole a balili celú dedinu, jeden týpek sa na nás pozrel s dosť divným výrazom v tvári a povedal nám, že akcia skončila že čo robíme. Ako sa ukázalo, z Maďarska sa ku nám presúvala silná búrka a organizátori nechceli nič riskovať, a tak sa  rozhodli akciu predčasne ukončiť, dosť ma to prekvapilo a nechcel som tomu z počiatku uveriť, sranda že som sa takéto dôležité informácie vždy dozvedel od niekoho iného, len nie z oficiálnych zdrojov. Vrátil som sa späť k zvyšku mojej čaty a povedal som im túto novinu, rozhodli sme sa čo najskôr sa vrátiť na základňu a začať s balením, nikto z nás nechcel aj zo všetkými vecami zbytočne zmoknúť, cez rádio som podal hlásenie zástupcovi a vyrazili sme, tri dni bojových operácií v Modrom údolí sa skončili. Na základňu sme sa vrátili ako veľká voda, s bojovým pokrikom a poklusom, ale v dobrej nálade, pred bránou som si ešte všetkých spočítal a podali sme si ruky. Celú čatu som si nechal nastúpiť pred stanom JSOC HQ a rýchlo som si pripravil nejakú záverečnú reč.

Povedal som čo bolo dobré a čo nie, čo sa nám podarilo a čo sa nám nepodarilo, takisto som spomenul ako dobre sa mi pracovalo s tímami ktoré tvorili čatu DELTA, s M.S.O.T. 7734 Mythosaur, s FOX Corps Kežmarok, FAD, CHARON a WAU. Bola to úžasná skupina ľudí ktorá bez protestov vykonávala všetky rozkazy do slova a do písmena, tak ako som im prikázal ja alebo môj zástupca a bol som naozaj rád že sa k našej iniciatíve JSOC pridali a vytvorili dokopy niečo z čoho nakoniec vznikla čata DELTA. Veľká vďaka patrila hlavne môjmu zástupcovi, Máriovi M, bez ktorého by som to velenie nezvládol. Akcia sama o sebe bola super, priestor, dediny a ľudia boli vynikajúci, super kolektív, LARP ani nehovorím. Hráči vedeli domorodých Afgancov naozaj perfektne zahrať, (hlavne bratia A-Rašidovci). Vojenský režim na základni bol celkom fajn, aj keď sa postupom času vytrácal, obrovským mínusom bol ale prístup velenia ISAF a vojenskej polície, ktorý mnohým, hlavne mne a zástupcovi dvíhal žlč a kazil celú hru, ale bolo nám prisľúbené že do ďalšieho ročníka nastanú veľké zmeny v systéme velenia, čo nás potešilo, lebo by sme sa chceli zúčastniť ďalších ročníkov. DELTA ukončila svoje pôsobenie na akcií BLUE VALLEY 2017 NEW WIND spoločnou fotografiou a bojovým pokrikom v 021830ASEP17.

SEMPER FIDELIS

2nd Battalion, 8th Marines, Echo Company reenacted

Comments

comments