Prinášame pokračovanie reportu z akcie Blue Valley 7 New Wind z pohľadu veliteľa čaty DELTA. Pokračujeme druhým herným dňom.
010400BSEP17 – Zobúdzam sa na to ako so mnou trase môj zástupca a niečo mi hovorí, nepočujem ani slovo lebo mám zarazené štuple až v mozgu, keď sa mi ich konečne podarí vybrať, tak z polospánku počujem jak vraví niečo o informáciách, Afgancoch, zospikovanej koze a čipsoch. Vstávam a ideme ku stolíku, hneď si beriem celý papier A4 a zapisujem to čo sa podarilo môjmu zástupcovi získať. Ako sa ukázalo, Arašídovci si nedali pokoj a ich hlavným spôsobom ako si zaobstarať prachy, bol predaj informácií. Od druhej rána otravovali môjho zástupcu na bráne, kým im konečne pomohol zospinkovať roztrhanú kozu a spraviť z nej šarkana, za balík čipsov a zopár tisíc dinárov mu ale dali dosť dôležité informácie:
– Výrobcom IED je predajca hnojiva, muž s bielim plášťom sídliaci v Azarkate,
– Vozidlo označené ako Aladin Logistic pašuje zbrane pre Taliban,
– Od dnes funguje priekupník zbraní, bude mať sídlo v dedine Marjahu,
– Taliban si vybudoval predsunutú základňu v dedine Tota Khil,
– Obyvateľstvo Azarkatu chce ukameňovať bufet Oslie Maškrty sídliaci pred základňou TF1505
– O 14:00 bude v Azarkate bohoslužba na ktorej sa bude verbovať do Talibanu. O 20:00 bude v Azarkate prehĺbenie viery na ktorú prídu už iba naverbovaný,
– Po 22:00 sa po Azarkate prechádzajú tri neznáme osoby, zamaskované červenými arafatkami, pravdepodobne Talibanci.
Rozhodol som sa, že tieto informácie posuniem veleniu ráno pred siedmou, teraz by to nemalo význam. Ľahol som si znova spať, ale spánok neprichádzal, lebo zrovna v tom momente začali Afgánci pásť kozy ktoré bečali jak šialené priamo pred múrmi základne. Nevydržal som to a vyšiel som von zo stanu a šmaril balónik plný vody po jednom pastierovi, môj balónik minul pastierovu hlavu asi o 2 cm a dopadol do trávi, škoda. Viem, že už nezaspím tak idem na bránu pozrieť chlapov čo sú v stráži, akurát to ťahá trojica z tímu Alfa 2. Okrem nich tam nájdem aj bratov Arašídovcov, aj s bláznivým Jamalom, evidentne sa naša brána stala ich najobľúbenejším miestom v celom Modrom Údolí, na lavičke som si ešte všimol človeka v multicamoch ako tam spí, ako sa ukázalo, bol to zástupca veliteľa TF1505. Tesne pred siedmou idem na velenie aby som im podal informácie, celá veliteľská sekcia ale spí, tak sa vraciam naspäť a dávam si raňajky. Niečo po siedmej sa mi konečne podarí odchytiť polo-zaspatého hlavného veliteľa TF-ka, Chesusa a diktujem mu informácie čo sme zistili v noci. Potom robím pred stanom malí brífing. Chlapec ktorého včera poslal veliaci čaty preč z misie sa odmieta zobudiť a brífingu sa nezúčastňuje. To bola posledná kvapka, včera som sa ešte dozvedel že si počas pochodu len tak zapálil a bafkal, úplne sral na bezpečnosť, bral tú akciu ako nejakú lokálku … Končím brífing a idem do stanu kde s ním strasiem kým nevstane, ideme spolu na velenie a oznamujem že ho z našej čaty vyraďujem, dostanem zdrba za to, že ako si niečo také môžem dovoliť, že to je ich rozhodnutie, ale nakoniec ho preradia.
Po tejto ,,porade“ robí velenie TF veľký nástup vo vozovom parku, v komplet výstroji, a robia nám poučenie čo sa týka stráže na bráne. Bol som vyzvaný aby som ukázal ako sa robí prehliadka osoby. Hneď som si spomenul na jeden pohŕdavý komentár v skupine Blue Valley TF, ktorý napísal jeden nemenovaný k videu z JSOC tréningu, kde sme trénovali práve prehľadávanie osoby, a premýšľal som či je ten človek na tom nástupe. Ako figurant mi poslúžil strelec Bravo 1-4, s ktorým sme prehľadávanie už pár krát nacvičovali. Po ukážke idem na HQ,Bravo 1-4 zatiaľ robí zvyšku čaty DELTA prednášku o prehľadávaní a potom ho aj sami nacvičujú, a celkom intenzívne. Medzitým mi prišli chalani z družstva Alfa aj s veliteľom ,,Olgim“ a zanedlho aj zvyšok družstva Bravo, konečne sme na 95% naplnenosti. Na HQ som sa dobrovoľne ponúkol, že spravím kompletný náčrt obrany a ochrany hlavnej brány s čatou pomôžem vylepšiť zátarasy a označiť jednotlivé zóny. To som ešte nevedel aký chybu som spravil, ale zato sa mi podarilo získať od velenia magnetickú tabulu ktorá tam dovtedy nečinne ležala. Využili sme ju pre seba, prilepili sme na ňu veľkú mapu, TASKORG čaty, plán spojenia a denný harmonogram a po zvyšok akcie sme na nej robili plánovanie.
Mapa veliteľa čaty
Zvyšok rána bolo riadne ufoporno, lietal som dokola medzi HQ a MP-íkmi, ktorý boli na našej bráne so schémou obrany a plánom na jeho vylepšenie, dostával som od nich úplne protichodné požiadavky ako by malo to KPM vyzerať. Velenie a MP-íci si furt vymýšľali dačo svoje a jeden druhému na tie návrhy kydali že sú na hovno. To bola prvá zlá skúsenosť s našimi MP-íkmi počas akcie, a bohužiaľ nebola posledná. O desiatej ráno som vydal varovný rozkaz veliteľom družstiev, že ideme upravovať priestor pred bránou. Pôvodne som to chcel robiť off-game, ale ako chlapi vyšli von pred základňu v reflexných vestách, tak si ich všimol zástupca veliteľa a hneď som dostal zdrba že ako si dovoľujem robiť niečo off-game a všetko musí byť in-game. Tak sme sa zase všetci vrátili do stanu a spravili spolu plán, družstvo Bravo bude kryť a Alfa makať. Kvôli hroznému teplu som nakázal odľahčenú ústroj, tričká s krátkym rukávom a bez prilieb, len klobúky a čiapky. Ako sme znova vyšli von, tak si zase niekto odchytil a znova som dostal zdrba, že prečo nejdeme v prilbách a ako si to dovoľujeme.
Mal som strašnú chuť papuľovať a opýtať sa dotyčného, že ako by sa on cítil, keby mal makať s komplet výstrojou a všetkým tým náradím v 37ºC, ale zostal som radšej ticho, vrátili sme sa znova do stanu po prilby. Keď už sme konečne vyšli o 10:50 von podľa predstáv velenia, akurát nám pred bránou stavali afgansky majstri z Prvej Tunelárskej stopku, lenže ju dávali na úplne zlé miesto. Moje pokusy presvedčiť ich aby posunuli značku o 3 m ďalej, kde by to bolo ideálne, vyústili v to že, sa ešte viac snažili zakopať tú značku na to zlé miesto. Chlapi z Alfy nestihli spíliť ani prvý strom, keď si nás velenie znova stiahlo do základne, dostal som rozkaz ísť do jedálenského stanu s celou čatou a vyčkávať na ďalšie rozkazy.
O 11:30 prišlo hlásenie aby som sa dostavil na velenie, dostali sme novú úlohu, zabezpečiť hladký priebeh trhov ktoré práve prebiehali v dedine Nanghar Khel. Vraciam sa späť do jedálenského stanu a vydávam varovný rozkaz, všetci sa poberieme späť do stanu JSOC kde s veliteľmi družstiev a so zástupcom plánujeme misiu. Po chvíli za nami príde veliteľ čaty BRAVO, Lukáš Z., má podobnú úlohu tak robíme koordinačný dohovor. Jeho úlohou je zase zabezpečiť okolie dediny Tota Khil. Mojím zámerom je zabezpečiť všetky hlavné prístupy do Nanghar Khel, kľúčovým terénom sa tak stáva križovatka kde sa pretínajú cesty z Pakistanu, Tota Khilu a Nanghar Khelu. Dohodneme sa, že naše družstvá rozostavíme tak aby, sme z križovatky spravili zónu smrti v ktorej sa budú prekrývať zbrane družstiev, ak do nej vojde Taliban nebude mať šancu. Zvyšné družstvá rozostavím tak, aby nás Taliban nemohol obísť cez les poza Nanghar Khel, alebo z cesty z Azarkatu. Vydávam bojový rozkaz čate a idem na velenie prezentovať môj plán, okamžite dostávam zdrba za to, že ako si dovoľujem robiť koordinačný dohovor s iným veliteľom čaty, že čo si o sebe myslím, keď im takto zmením zámer. Už to nevydržím a snažím sa do nich vtrepať trochu logiky, nikomu som zámer nezmenil, nikomu som nezmenil úlohu, jediné čo sme spravili je lepšie rozmiestnenie zbraní družstiev a vzájomná podpora.
Moje vysvetlenie nepomáha, dostávam ďalšieho zdrba, jediné s čím sa velenie spokojí je, že budúce koordinačné pohovory medzi veliteľmi čiat budú prebiehať na veliteľstve a to to musí odsúhlasiť. Idem znechutený naspäť do nášho s myšlienkou, prečo velenie na niečo také už nemyslelo. O pol jednej, po kontrole zbraní a spojenia, konečne vyrážame zo základne.
Presúvame sa cez otvorený terén v troch klinoch a prieskumom 50 m pred hlavným telom čaty, potom musíme postupovať v zástupe lebo sa dostávame do lesa, v lese nad križovatkou vytvárame zhromaždisko a rozdeľujem úlohy. Družstvo Alfa zabezpečí križovatku, družstvo Bravo zabezpečí malú lesnú cestičku ktorá vedie pod križovatkou z Pakistanu, družstvo Charlie sa presunie juhovýchodne od Nanghar Khel a zabezpečí cestu z Azarkatu, ak narazia družstvá na civilistov, majú robiť náhodné prehliadky. Hneď ako sa všetci rozostavia, podávam hlásenie na velenie, hneď na to počujem divokú prestrelku z Nanghar Khel a nejaký divný bzučavý zvuk. Priamo nad hlavou nám preletí dron, stláčam PTT okamžite hlásim všetkým: ,,Pozor! Nepriateľský dron sa presúva v smere Pakistan – Nanghar Khel!“ posielam zástupcu za družstvom Charlie nech mi zistí čo sa v dedine deje a podávam hlásenie na HQ. Po chvíli hlási DELTA-2, že na dedinu útočí Taliban a že prechádza do proti-útoku. Museli nás obísť až poza družstvo Bravo, volám veliaceho čaty a posielam ho do Nanghar Khel aby posilnil Charlie. Po pár minútach nastane kľud, DELTA-2 hlási, že sa mu podarilo vyčistiť dedinu od Talibanu. Idem za družstvom Alfa, potom ako ich nájdem sa presúvam do dediny. Zástupca a veliaci mi dávajú SITRERP, dedina má zranených civilistov, celá milícia u aj s ANP sú mŕtvy. Taliban ukradol väčšinu glejtov na zbrane a priebeh trhov je silne narušený. Dedinčania od nás žiadajú ochranu, výcvik milície a okrem toho majú informácie o kufríkovej bombe, ktorá vyhodila do vzduchu Marjah, len chcú za info. peniaze., takisto sú nahnevaný na ISAF, že odmietame s dedinou obchodovať. Vydávam rozkazy veliteľom družstiev aby posilnili obranu a zástupcovi aby podal hlásenie na velenie, ja s poberám za starešinom.
Starešina Shedo Al-Paša je úplné iný než ako ho vykresľovali noviny Blue Valley Today, príjemný človek s ktorým sa dá rozumne jednať, rozpráva mi o tom ako prebiehal útok Talibanu, aké mali straty a čo by potrebovali. Vyzerá to, že je na Taliban riadne nasratý, za krátko sa ku mne pripája aj zástupca s informáciou, že HQ nám odsúhlasilo poskytnúť dedine akúkoľvek pomoc. Starešina chce vycvičiť milíciu na ochranu dediny. Strelecký výcvik milície si beriem na starosti ja, zástupca sa bude snažiť vymaniť od dedinčanov informácie o tej kufríkovej bombe čo odpaľuje dediny. Zastavím sa na chvíľu v obchodíku „U Jusufa“, nemám veľa peňazí ale na jeden Radler to stačilo. Idem znova za zástupcom po hlásenie, dedinčania majú ďalšie prosby: zabezpečiť nejakú zdravotnícku a logistickú pomoc.
Výcvik dedinského doktora dostáva veliteľ družstva Charlie, náš hlavný medik, žiadosť o logistickú pomoc, konkrétne o veterinára z Marjahu som posunul na velenie a o tretej budem viesť ten strelecký výcvik milície. Starešina mi dal šesť strelcov a vyhradil priestor v ktorom ich môžem cvičiť, za osem minút síce z nikoho nespravíte operátora Navy SEAL, ale aspoň niečo. Vyskytol sa ale ďalší problém, dedinčania nemajú glejty na zbrane, tak prišli s návrhom napísať list náčelníkovi ANP s mojím podpisom, nech im nejaké glejty dá, hneď po podpísaní vyšiel šťastný posol aj s ochrankou do Azarkatu, neskôr som sa dozvedel že im tie glejty naozaj dal. V dedine som si za jedným krytom vytvoril provizórne veliteľské stanovisko aj s provizorným stolíkom, ktorý my poskytli dedinčania.
Okolo pol štvrtej prichádza rozkaz od velenia aby sme sa vrátili na základňu, lenže čata ktorá by nás vystriedala nebola nikde v dohľade a Charlie-1 ešte nedokončil zdravotnícky výcvik, požiadal som velenie o odklad, povolenie som dostal. Lenže na to sa do dediny vracia postrelený starešina, ktorý si odbehol na návštevu a misia sa znova dostáva do obrátok. Čata bola upozornená, že hrozí útok Talibanu a aby zvýšili ostražitosť, okamžite volám hlavného medika ktorý sa púšťa do práce a stabilizuje starešinu. Vysielam na základňu tím Alfa-1 aj zo šoférom nech idú po MEDEVAC a podávam hlásenie na velenie. Alfe-1 sa podarí vrátiť aj s MEDEVACom a starešina je evakuovaný na základňu, kde mu potom asistujú so zháňaním zverolekára. Náš čas vypršal, na žiadosti velenia sa musíme stiahnuť, rozlúčili sme sa so smutnými dedinčanmi a nechávame dedinu nechránenú, z čoho sme spolu so zástupcom riadne nasratý, sťahujeme späť cez celé modré údolie na základňu, naša misia trvala skoro päť hodín.
Na základni sa odpočinku ale nedočkáme, po debrífe u veliteľa sa dozvedám, že jediný dôvod nášho stiahnutia bol, aby mal kto strážiť základňu. So zástupcom znova robíme rozdelenie stráže na bráne. O 18:40 prichádza na základňu Prof. Tarik, aby nám spravil prednášku o novej teórií evolúcie. Kto nestráži, alebo neodpočíva ide na prednášku, téma znie naozaj zaujímavo: ,,Izotropný jav dážďoviek na ozónovú dieru“. Viem len jedno, keby ma neodvolali na velenie v polovici prednášky, tak stratím všetku inteligenciu, ktorá mi ešte zostávala, slovami sa tá prednáška nedá popísať. Na velení nemajú pre mňa moc dobré správy, musíme ťahať služby až do 06:00 budúceho dňa, mám toho už akurát dosť, ale nezostáva mi nič iné ako poslúchnuť, upraviť harmonogram a poučiť veliteľov družstiev. Večer si konečne nájdem chvíľu na odpočinok, už mi z toho velenia a z tej Tarikovej prednášky začína trochu hrabať. Dám si malú večeru, sprchu a pridávam sa k chalanom ktorý sledujú film na notebooku: ,,13 hodín, tajný vojaci z Bengházi“, môjho veliaceho poddôstojníka postihli nejaké žalúdočné problémy, vyzerá to že už nebude schopný akcie na budúci deň. Okolo jedenástej si lahám spať, to ale netuším že sa ani túto noc nevyspím.
Okolo dvanástej je celá základňa zobudená masívnym útokom Talibanu, vstávam a obúvam si nejaké kroxy čo ležia pri mojej posteli, beriem zbraň, dva zásobníky a nočák, kto môže uteká zo stanu na bránu. Vojdem rovno do hustej prestrelky a do neuveriteľného chaosu. Tabilan páli jak čelne na branú, tak aj z hrádze ktorá je položená asi 2 m vyššie ako je náš múr. Vo vozovom parku hore-dole pobehuje kopa ľudí bez nejakého jasného cieľa. Taliban umiestnil silné svetlo na cestu nad hrádzou, ktoré osvetľuje celú prednú časť brány. Mám na sebe púštne MARPAT-y a svietim v noci jak žiarovka, ale dávam sa okamžite do práce, rozmiestňujem ľudí okolo perimetru a na prázdnu severo-východnú vežu. Chcel to isté spraviť aj na južnej veži, ale tú MP-íci zložili takže je nepoužiteľná, nakoniec ju ale nejaký chlapi znova postavia a tak máme zabezpečenú obranu aj z juhu. Rozmiestňujem chlapov z družstva Alfa na vnútorné okraje stien základne nech kryjú hrádzu a jedného gulometčíka dávam priamo pred bránu. V tom chaose sa mi podarí vystrieľať tie dva zásobníky čo som si zobral, keďže sa ale nikto na bráne vôbec neunúva tam nejako organizovať obranu a proti-útok, tak sa toho chytám. Podarí sa nám odraziť útok Talibanu na prednú bránu, s veliteľom družstva Charlie dávame dokopy plán na záchranu ranených, ktorý ležia pred bránou, spolu s našim medikom vybiehame von a ťaháme dnu zranených. Nakoniec sa nám ich podarí všetkých stiahnuť a ošetriť. Medzitým prichádza zástupca s nejakými dobrovoľníkmi a hovorí mi, že ide do protiútoku na hrádzu aby odtiaľ odstránil to svetlo a vyčistil to tam od Talibanu, ako vychádza zo základne tak ho podporujeme krycou paľbou.
Niekto príde s nápadom využiť MP-ícke auto aby osvetlilo križovatku pred bránou, tak idem za veliteľom MP aby som to dohol. Dostáva sa mi extréme arogantnej odpovede a výhovoriek z ktorých mi stúpa tlak ,v skratke, veliteľ MP nedovolí aby sa ich auto použilo na čokoľvek, že si musíme poradiť sami. Asi zabudol na to, že tiež žije na tej základni, ktorú akurát bránime! Nočný boj pokračuje ďalej, keď už mám pocit že sme prebrali iniciatívu, volám si k sebe veliteľov družstva Alfa a Charlie a robíme spolu plán na získanie zajatcov, obe družstvá vyjdú von a v rojnici prehľadajú priestor priamo pred bránou. Zvyšok ľudí na bráne ich kryje a ja využívam IR prísvit aby som im osvetlil cestu. Nakoniec sa im naozaj podarí získať dvoch zranených Talibancov, po ich ošetrení ich predávame MP-íkom na výsluch. Nemám spojenie na DELTU-2, ale svetlo na hrádzi zrazu zhasne, tak predpokladám že sa im protiútok podaril. Keď už všetko konečne utíchne, sa zrazu na hrádzi objaví skupina Afgáncov ktorý si len tak bajočko vykračujú ako by sa nič nedialo. Zo silným podozrením, že sú to Talibanský lapiduchovia ktorý idú pozbierať ranených, ich zastavujem a volám si k sebe ich ,,vedúceho“. Tvrdí mi že sú z Nanghar Khel a prišli kúpiť len nejakú vodu, zdá sa mi to strašne podozrivé, tak sa pýtam na meno starešinu, a že či vie kto som ja (keďže sme dnes strávili v Nanghar Khel hodnú chvíľu, tak by si nás mohli pamätať), Afganec mi nevie odpovedať správne ani na jednu otázku, keďže nemám nič za čo by som ho zadržal, posielam ho do riti nech si zoženie tú vodu inde. Všetko sa dostáva pomaly do kľudu, Taliban sa evidentne stiahol a ja stále nemám spojenie na môjho zástupcu, keďže som bez munície a mám na nohách miesto kanád kroxy, vraciam sa do stanu a znova zaľahujem do spacáku.