Návštevníkom nášho portálu dnes prinášame report z akcie Blue Valley – The Sheikh. Napriek tomu, že akcia sa odohrala už pred dlhšou dobou, oplatí sa report prečítať, nakoľko autor plnil na akcii úlohu snipera – pozorovateľa a tak report ponúka trochu menej štandardný pohľad na akciu. Autorom je Rado Smolinsky, člen komunity Airsoft Snipers Slovakia.
Na BlueValley 6 sme s Loshom dorazili v stredu o 1500 podľa dohody so zvyšnými členmi sniper týmu. Ihneď po príjazde sme šli na FOB po inštrukcie a potom zase nazad k autu zobrať veci aby sme si mohli v lese spraviť úkryt dostatočne v predstihu – kým nebudú všade pobehovať „afgánski civili“ . Pre úkryt sme si vybrali pekné miesto v lese nad Azarkatom a dali sa do práce. Maskovanie nám trvalo dlhšie vzhľadom na pomerne chudobnú vegetáciu v okolí. Potom už len trebalo zabezpečiť únikovú cestu (použili sme 1 mínu claymore), nahodiť civil a ísť si užiť spoločenský večer na FOB. Po dobrej večeri a pokece so zvyšnými členmi „sniper BV6“ týmu sme sa po tme vrátili nazad do úkrytu aby sme vyčkali do začiatku hry plánovaného na ďalší deň.
Ráno (štvrtok) som sa vybral preskúmať širšie okolie Azarkatu (od minulého BV značne zarástlo) a potencionálne prístupové cesty Talibanu, čo bohužiaľ neplánovane vyústilo v odloženie hry o skoro 8 hodín, evakuáciu všetkých dedín, nášho úkrytu a zákaz ďalších prechádzok pre mňa :D Táto situácia mala zároveň negatívny dopad pre naše LARPové krytie, keďže sme museli niekoľkokrát prejsť cez Azarkat kde už všetci vedeli, že sme sniperi od ISAFu a teda vydávať sa za vedcov už bolo zbytočné. Neostalo nám nič iné, len zase vziať batohy a znova absolvovať cestu na parkovisko, prebalenie teraz už zbytočných LARP vecí a návrat do úkrytu. Vďaka neplánovanému odloženiu začiatku hry sme to zvládli v rekordnom čase a nič nám nebránilo v zaujatí pozície blízko Azarkatu. Ako sa ukázalo do úvahy pripadal len lesík nad hornou bránou a okolitý svah. Zvyšné 3 strany Azarkatu nepripadali do úvahy kvôli zlému sklonu terénu, vegetácii alebo príliš otvorenej krajine a aktivite obyvateľov dediny. Tá sa síce prejavila vo zvýšenej miere aj v našej tesnej blízkosti kvôli umiestneniu ToiToi búdiek mimo dedinu, ale napriek tomu bola naša pozícia najvýhodnejšia v tejto časti hernej plochy = dobrá ústupová cesta, dobrý kompromis medzi úkrytovými možnosťami a vzdialenosťou od dediny. Na mieste sme zotrvali až do tmy, kedy sme zistili že naše naplánované nočné pozorovanie zradila technika. Keďže sme nemohli zhotoviť záznam, tak sme aspoň počúvali – polícia prišla riešiť kde umiestnia ropnú vežu atď. Vyčkali sme kým bude čistý vzduch, ohlásili sa HQ a opustili miesto s tým, že sa sem musíme vrátiť ráno.
(Piatok) Na pozorovateľňu sme sa dostali v skorých ranných hodinách a zaujali pozície. Do obeda sa toho moc neudialo. Dedinčania s pomocou Vladimíra postavili ropnú vežu (kúsok od nás) a začali s ťažbou. Ako hodiny ubiehali, tak sa chlapci domorodí na veži rozkecali a z jedného z nich sa vykľul potencionálny drogový dealer a policajti sa ukázali až príliš neutrálni – fotáčik mal hneď prácu a Intel sa veselo kopil. Okolo obeda sa Losho musel vrátiť do úkrytu, takže som tam zostal sám. Ako sa ukázalo neskôr neuvedomil som si, že moja dvojička na mňa dávala pozor z ľavej strany. Keďže som bol plne zaujatý intelom nedával som si pozor a včas nespozoroval blížiacich sa civilov z Nanghar Kellu, takže nebol čas na stiahnutie do lepšej pozície a tak som sa len schoval ako najlepšie šlo priamo na mieste… Táto taktika mala len 1 chybu – nepočítala s tým, že jeden z civilov danú húštinku vyhodnotí ako ideálne miesto kam si odskočiť na malú potrebu a tak skoro dostal infarkt, keď ma zbadal… To malo za následok útek civilov a nahlásenie mojej pozície policajtom na veži. Situáciu som vyhodnotil tak, že útek v danej chvíli nemá cenu a tak som len schoval foťák do blízkej húštiny a čakal na príchod polície – pre istotu s odistenou puškou. To sa ukázalo ako prezieravé riešenie, lebo policajti síce prišli, dokonca začali klásť otázky, ale namierená zbraň ich držala v odstupe a foťák tak nevideli. Keďže na ich otázky som odpovedal štýlom – „nič nepoviem, lebo prísne tajné“ tak som si už myslel, že ma zbalia a bude problém, keď tu z nepochopiteľných dôvodov vzdali výsluch, otočili sa a šli preč… Na viac som nečakal, schmatol pušku a foťák a zdrhol do záložného úkrytu na susednom hrebeni. Z novej pozície som už len počul ako dostávajú „pochvalu“ zrejme od nejakého šéfa zato že ma nechali zdrhnúť… Nasledovala frenetická aktivita polície a časti obyvateľov Azarkatu v okolí, ktorá mala za cieľ moje zadržanie, nakoniec ale skončila neúspechom (napriek tomu, že jeden policajt mi odrezal cestu a vykonal čo vykonal asi 4 meter odomňa, čím ma úplne konšternovaného pribil na mieste na pomerne dlhú dobu) a ja som sa dostal až do nášho úkrytu v lese, kde sa ku mne neskôr pripojil aj Losho. Ten hlásil kontakty v lese, ktoré sledoval a ktoré znemožnili jeho návrat za mnou. Tie isté kontakty som videl aj ja + nejaké ďalšie osoby na cestách mimo hlavnú planinu. Po preštudovaní mapy sme sa zhodli, žeby mohlo ísť o nejakú nelegálnu aktivitu (pašovanie?) a žeby bolo dobré pozrieť sa na tieto cesty bližšie… Ohlásili sme teda Intel HQ a vyčkali do neskorého obeda, kým utíchne snaha o moje prenasledovanie. Poobede sme sa vrátili na pôvodnú pozíciu. Na ropnej veži už nebola polícia, ale Vladimírova ochranka + robotníci. Časom prišli nový civili z ktorých sa vykľuli pašerák diamantov a potencionálny atentátnik. Keďže sa o par hodín mala v dedine konať svadba, na ktorú boli pozvaní aj velitelia ISAFu zo základne, okamžite sme hlásili Intel a zotrvali na mieste v sledovaní nových cieľov a iných aktivít, ohrozujúcich naše jednotky. Situácia sa v zapätí rapídne zhoršila príjazdom polície do dediny, kedy sa ukázalo že došlo k útoku na most a časť policajtov utrpela zranenia. Polícia vyzývala k nepokojom voči ISAF a otvorila bazár so zbraňami. O pár minút mala takmer celá dedina zbrane a pod dohľadom polície praktikovala výcvik v streľbe. Napokon sa situácia upokojila a po príchode veliteľov ISAF pokračovala svadobná veselica. Ohlásili sme posledný Intel a požiadali HQ o vyzdvihnutie dátovej karty a doručenie zásob vody. Kvôli tme sme museli prerušiť vizuálne sledovanie, ale zotrvali sme na mieste, ak by nás bolo treba. Zásoby boli doručené na dohodnutom mieste, kde bol zároveň vyzdvihnutý Intel a po 23:00 sme sa vrátili do úkrytu v lese.
(Sobota) Vzhľadom k nočnej veselici v Azarkate sme nepredpokladali nejakú skorú rannú aktivitu miestnych, na druhú stranu nám bolo jasné že sa aktivity Talibanu stupňujú, Azarkat je nepriateľsky naladený, polícia nasrdená a tak je len otázka času kedy bude vedený útok na ropnú vežu, ktorý by spustil útoky voči ISAF. Situáciu komplikoval aj fakt že od večera sme mali len prerušované spojenie s HQ a od 6:00 ráno už žiadne. Presunuli sme sa teda na záložný úkryt, ktorý poskytoval dobré krytie pri pozorovaní bočných ciest po ktorých sme predpokladali presun Talibanu. Na mieste sme zotrvali do obeda, kedy sme sa presunuli na primárnu pozíciu bližšie k Azarkatu – kvôli zvýšenej aktivite polície a prebiehajúcim útokom v okolí FOB a farmy. Asi o dve hodiny sme zachytili pohyb po skrytej ceste smerom k Azarkatu. Z civilného oblečenia a zbraní sme predpokladali že by mohlo ísť o príslušníkov Talibanu. Bohužiaľ na základe udalostí z minulého dňa sme si neboli istí či to nie sú len civilisti čo pašujú veci z Pakistanu… Keď sme k tomu pridali nefungujúce spojenie a stále platné „rules of engagement“, ktoré nám zakazovali začať ozbrojený stret ako prvý, rozhodli sme sa ukryť a dúfať, že nás minú. Presne to sa nestalo – po vyjdení z lesa už bolo jasné, že ide o Talibov – boli však už príliš blízko a vydali sa presne našim smerom takže sme sa len zamaskovali a čakali. Bohužiaľ si všimli pohyb keď boli asi necelý meter od nás. Začala krátka prestrelka v ktorej mali palebnú aj početnú prevahu a tak sme boli o chvíľu obaja mŕtvy. Prehľadali nám foťák, ale Intel sme našťastie odovzdali minulú noc takže sme im pochválili útok, spýtali sa ako nás objavili (blbá náhoda) a už sa len smutne prizerali ako vyhodili ropnú plošinu.
Po tomto fiasku sme odišli ako mŕtvolky do ISAF bázy, kde sme zistili, že tá je už vlastne zrušená (lebo kopa ľudí ráno odišla domov) a funguje len na uloženie vecí a prespatie. Dostali sme povolenie využiť náš respawn na zlikvidovanie tábora v lese, odnesenie vecí a prezlečenie za bežných vojakov ISAF = nová herná postava. Potom nás začlenili k čate Charlie, ktorá bola na FOB, kam sme sa za nimi presunuli pešo. Nejaký čas sme zotrvali na FOB a počúvali ako je okolie farmy takmer pod konštantným útokom, keď sme dostali rozkaz presunúť sa naspäť na hlavnú bázu. Po splnení úlohy sa situácia na BV6 v podstate zvrhla na „voľný lov“ kedy už každý lovil každého. Zvyšky Charlie, Brava a Alfy sa teda v podvečer vydali smerom na Azarkat, ale hneď za mostom sme padli do pasce na vyše 2 hodiny (tu sa my podarilo vyrovnať skóre a pomstiť moju smrť – takže 1:1 talib fuckers). Nakoniec kvôli tme a úplne neprehľadnej situácii sme sa vrátili na bázu ISAF, kde sme sa dozvedeli, že hra je predčasne ukončená, lebo niektorým hráčom preplo a nepochopili rozdiel medzi víkendovou pláckobitkou a LARPom a strieľajú všetko čo sa hýbe… Tu sme stretli aj zvyšok našej BV sniper skupiny a večer ubehol vo veselom duchu… BV6 hodnotím ako super akciu, ktorá hlavne po technickej stránke došla k výrazným pozitívnym zmenám. Bohužiaľ stále platí, že napriek snahe organizátorov hru tvoria samotní hráči a tí to v sobotu po obede bombasticky sku.vili… Napriek veľa negatívam (viď dole) plne prevládol pozitívny dojem. S chalanmi sme sa ešte ten večer dohodli čo budeme robiť na BV7 a strašne sa tešíme.
Pozitíva:
– Spoločné stany na báze
– Stabilné strážne veže
– MP
– Sprcha
– Strelnica
– Perfektná hra TALIBov (tých primárnych) – klobúk dole…
Negatíva:
– Nedostali sme inštrukcie ako postupovať pri prezradení = chýbal protokol Silver aj Ironfist
– Nejasné Rules of Engagement = v OPORDE bolo že Afganec civil má len niečo na vzhľad pušky = implikuje že Afganec s AK je TALIB… Reálne mala polovica obyvateľov AKčka
– Zle nastavená ekonomika – už za 1 deň mal celý AZARKAT zbrane
– Chýbal záložný plán/scenár na situáciu 200 talibov vs 60 vojakov ISAF – v tom prípade bola FOB úplne odrezaná FARMOU a TOTA KILLOM + ISAF baza bola obkľúčená 3 dedinami a farmou.
– Akcia sa v sobotu zmenila na airsoftovú strieľačku, pričom nebolo regulované FPS zbraní a ani vzdialenosť na ktorú sa môže s čím strieľať = stal sa z toho pomerne nebezpečný lov v systéme FULL AUTO na všetko čo sa hýbe… A zdravý rozum evidentne zlyhal.
– LARP hráčov mimo scenár a oznámenie ORGOM, aby to zapadlo do hry
– Predčasný odchod hráčov
– Výpadok komunikačných okien a následné chýbanie protokolu ako vtedy postupovať…
– Vyzradenie nášho krytia/identity ešte pred hrou samotnými hráčmi v Azarkate a na ISAF báze
