BLUE VALLEY VIII – OPERÁCIA RISE TO POWER 29AUG-1SEP18
Od posledného nasadenia v Modrom Údolí ubehol pomaly rok, a čas odchodu späť sa znova blížil. Posledné mesiace boli vyplnené streleckými, taktickými a plánovacími výcvikmi, študovaním máp a plastických stolov, spravodajskou prípravou bojiska a opakovaným čítaním Operačného rozkazu, ktorý som už aj tak vedel celý naspamäť. Nervozita stúpala, pár dní pred odchodom som už nevedel čo mám zo sebou robiť. Zostávalo mi fakt už iba čakať, znova dokola čítať OPORD a pozerať do mapy. Podľa harmonogramu na našu čatu vychádzala väčšina nočných misií, takže to sa veľmi nenaspím … Na návrat som sa ale veľmi tešil, znova budem mať možnosť slúžiť s ľuďmi z čaty JSOC DELTA. Tento rok sa bude niesť v duchu volieb na Guvernéra provincie, ktorý preberie funkciu, ktorú doteraz zastával Šejk. Na pozíciu Guvernéra budú kandidovať starešinovia všetkých dedín, Šejk, náčelník ANP a dokonca aj zopár podnikateľov, čo je dosť nebezpečný mix. TF1505 zostane síce apolitické, ale určite sa môžeme tešiť na silnú aktivitu Talibanu, ktorý sa bude snažiť znepríjemňovať predvolebnú kampaň a samotné voľby ako sa len bude dať, určite nás budú čakať tvrdé boje. Na základňu som dorazil o pár hodín skoršie, zopár chlapov z čaty tam už bolo, celý večer sme strávili zarovnávaním terénu, stavaním stanov, poľných spŕch a ostatných vecí aby sa nám nasledujúce dni žilo lepšie, zajtra to malo konečne vypuknúť.
291500BAUG18 – TF1505 zahájilo operácie v Modrom Údolí, máme dokopy 4 pešie čiaty: ALFA, CHALRIE, DELTA, GOLF, čatu špeciálnych síl NOVEMBER a zopár tímov špeciálneho určenia: EOD, PRT, MP … atď. Na veliteľskej porade s plukovníkom BigFootom, veliteľom TF1505 sme si zopakovali najpodstatnejšie body z OPORDu, hlavné úlohy ktoré musíme splniť, dostali sme prídel paliva, povolenia na zbrane, rôzne osvedčenia a kartičky, výplatu pre mužstvo a peniaze pre usadlosti. Keďže sa naša misia mala začať až o deviatej večer, tak som využil zvyšný čas na zoznámenie sa s mojou čatou, ako aj minulý rok, tak aj tento som spravil úvodný brífing, troška motivácie ale aj hrozieb, aby chlapi nezaspali na vavrínoch, zvyšok času sme strávili prípravou výstroje, výzbroje a rádiostaníc, pretože tie boli vždy kameňom úrazu. Reality-check prišiel dosť skoro … dozvedeli sme sa, že sa čata GOLF dostala doobeda pri Marjahu do blízkej pasce Talibanu a bola v podstate zlikvidovaná. DELTA sa oproti minulému roku početne zmenšila z 28 na 20 vojakov, ale za to kvalita išla vyššie, tak dúfam, že sa to pri plnení našich úloh odrazí. Veliteľské družstvo tvorím ja ako veliteľ čaty a môj zástupca por. Mário Hnát ktorý je zároveň MOLO dôstojníkom, mám dve družstvá: úderné družstvo HAMMER (rozdelené na tímy HAMMER 10 a 20) ktorému velí „LEGO“, a podporné družstvo FOX pod vedením A04-Švagerka a prieskumný tím OKO (sniper – spoter) pod vedením A03-Odstrčila, tím OKO zároveň slúži aj ako posádka jedného z našich dvoch hotovostných vozidiel. Čas našej misie sa blížil, tak som zašiel do HQ na brífing, dostali sme dve úlohy: 1. dedinčania ohlásili možné IED na ceste medzi OB-1 Triangel a dedinou Nanghar Khel, tak sme dostali za úlohu poskytnúť EOD tímu ochranu pokým hrozbu nepotvrdia a nezlikvidujú. Takže po porade som šiel hneď na koordinačný dohovor s veliteľom EOD, Ryanom (volací znak ECHO-1). 2. úlohou bolo brániť dedinu Nanghar Khel. Plán bol nasledovný: naše tri vozidlá využijeme na presun zo základne križovatku pod Nanghar Khel, kvôli nejasnej situácii v Azarkate som sa rozhodol obísť hlavné mesto vedlajšou poľnou cestou. Pod Nangharom následne vybudujeme zátarasy na oboch stranách cesty, zabezpečíme križovatky a vybudujeme kontrolné miesto. Tým zabijeme dve muchy jednou ranou, po tom ako si budeme istý, že je oblasť zabezpečená, sa EOD pustí do práce. Po zničení IED sa stiahneme do Nangharu, ktorý budeme brániť až do vystriedania, plán sám o sebe vyzeral jednoducho … vyzeral.
Už od začiatku sa to začalo zle, vodiči ma zle pochopili a miesto toho aby zoradili vozidlá do kolóny vo vnútri základne, ich zoradili vonku pred bránou, kde boli úplne odkryté a nechránené, pritom zablokovali hlavnp bránu a prekážali vo výhľade guľometnému hniezdu. Tak som musel vybehnúť von a situáciu vyriešiť, a malo byť ešte horšie, oveľa horšie. Pri presune čelné vozidlo zle odbočilo a skončil priamo pred bránou Azarkatu, museli sme všetci zacúvať a správne odbočiť, lenže obchádzka ktorú som vybral, bola ako čerstvo poorané pole s protitankovými okopmi a meter vysokou orosenou trávou. Autá skákali hore dole, kolesá sa prešmykovali, motory hučali do temnej noci a z popod kapôt sa dymilo. Pre obyvateľov Azarkatu a ANP sme museli vyzerať jak úplný idioti. Čelné vozidlo za Azarkatom znova minulo odbočku a miesto pod Nanghar Khelom sme skončili priamo v dedine Bala Deh, po pár navigačných inštrukciách sa celá kolóna otočila a zamierila konečne pod Nanghar Khel. Bol som z toho strašne frustrovaný, 15 minút od začiatku misie sa pokazilo hádam úplne všetko. Konečne na správnom mieste sme vyskákali z vozidiel a vytvorili kruhovku, jedno vozidlo sa otočilo a išlo nabrať zvyšok čaty, poveril som zástupcu aby si zobral na starosť južný zátaras a LEGA aby zabezpečil sever, ja som bol v spojený s HQ a ECHOm. Lenže v tom momente sa celé Modré údolie rozhodlo, že si z tejto poľnej cesty spraví diaľnicu a na oboch zátarasoch sa nám nazbieralo asi šesť vozidiel. Chaos nad chaos čo sa tam dialo, nedá sa to ani poriadne opísať, vozidlá sa otáčali, niektoré sme púšťali skrz cestu kde sa nedalo ani na stranu uhnúť, takže ostatné sa museli odsúvať, motory znova hučali celým údolím, boli sme nasvetlovaný z každej strany, dedinčania kričali, vodiči kričali, my sme na nich kričali a to sme len začali, čakal som že sa každú chvíľu dostaneme do prepadu a dopadneme ako čata GOLF … Ale napriek celému tomu cirkusu, ktorý muselo byť počuť až do druhej provincie, sa nič nestalo. Po troche ďalšieho chaosenia sa nám konečne podarilo spraviť zabezpečenie s ktorým som bol spokojný a mohol som dať signál EOD tímu aby sa pustil do práce … A aj sa pustili … EOD-bot v tej tme nič nevidel, takže pyrotechnici museli hľadať IED po starom, v noci bez mesiaca na ceste ktorú z oboch strán lemovali husté kríky …
Musel som upraviť postavenie družstva HAMMER, pretože boli v zlej pozícií, EOD tím ich predbehol a bol skoro až na okraji OB-1, keď sa konečne stalo to čoho som sa obával, ECHO a HAMMER sa dostali do nástrelu. EOD tím spanikáril, v tme si pomýlil cieľ a miesto Talibanca zasiahol „Pytóna“, nášho gulometčíka … prvý ranený a zrovna naša najdôležitejšia zbraň. Podal som rýchly CONTACTREP na velenie, zobral družstvo FOX a bežali sme im na pomoc, hneď ako sme dosiahli EOD vozidlo, zahlásil som signál „Šialená minúta“. Vtedy celá čata vstala a zahájila masívnu potlačovaciu paľbu do miest kde sa asi nachádzal Taliban. Táto taktika, ktorú som zaviedol tento rok bola veľmi efektívna a počas nasadenia nám veľakrát zachránila krk, vďaka nej sa nám veľmi rýchlo podarilo dostať EOD tím z miesta prepadu a tí upaľovali späť na základňu.
Prejsť do protiútoku v totálnej tme, do miesta kde sa dalo veľmi ľahko dostať do krížovej paľby a proti nepriateľovi ktorého počet sme nevedeli, by bola samovražda. Rozhodol som stiahnuť do Nangharu a pokračovať v druhej úlohe. Naložili sme raneného do MEDEVACu a A03 ho evakuoval na základňu, lenže vtedy som to zase posral ja. Rozkázal som zvyšnému vodičovi aby zacúval do dediny, lebo som nevedel či tam bude mať dosť miesta na otočenie, lenže som troška „just a little bit“ podcenil stúpanie kopca, precenil schopnosti vodiča a technický stav vozidla.
Vodič nevedel udržať rovný smer tak sme ho ja a zástupca museli navádzať, motor hučal na plných otáčkach jak zmyslov-zbavený a nezvládal ťahať na spiatočke auto do kopca, spojka sa začínala variť a z popod kapoty valili kúdele dymu. Celý Nanghar smrdel ja spálený olej. Prišiel som ku vodičovi aby som mu povedal nech na to serie lebo to nemalo zmysel, a dostal som zásah. Taliban o ktorom som predpokladal, že sa stiahol, nás obišiel a zaútočil zo severu. Cez ten dym a tmu vypálil nejaký bojovník krátku dávku, ktorá zasiahla strelca A01-Kondrta z FOXU do ruky a mňa do pravej nohy. Zletel som dole jak vrece zemiakov a okamžite volal na medika, ako ma medik B03-Jambrich ošetroval, rozhorel sa okolo mňa tvrdý boj. Počul som LEGA ako kričí na A01 aby si zatiahol škrtidlo inak do pól minúty vykrváca, ako čata opätuje paľbu zo všetkým čo má a ako velitelia družstiev a tímov riadia paľbu. Popri ošetrovaní som ešte stihol podať hlásenie na HQ a predať velenie por.Hnátovi a ani som sa nenazdal a bol evakuovaný na základňu. Čate sa bez ďalších strát úspešne podarilo pomocou šialenej minúty odraziť Taliban, ktorý sa stiahol späť do Pakistanu, a zabetónovali sa na noc v Nanghar Kheli.
Ale chaos neskončil, po tom ako sme dorazili na základňu, idioti zdravotníci zobrali do ROLE-1 (ošetrovňa TF) Kondrta so zraneným predlaktím a mňa s prestrelenou nohou nechali v MEDEVACu! Boha jeho … Tak som použil moju Mk.18 ako barlu a sám som dokríval na „rolku“. Strhli mi z nohy všetko čo som tam mal a na fixáciu použili moje zásobníky, ale nohu mi zachránili, ako medicínu proti bolesti som dostal talianske víno. Popri ošetrovaní som si cez našu rádiovú sieť vypýtal LACE report. Šialená minúta bola extrémne účinná, ale takisto extrémne náročná na spotrebu munície, za čatu som dostal hlásenie zelená, oranžová, oranžová, zelená. Čo v preklade znamenalo, že čata mala straty 3 ľudí, s muníciou boli niekde medzi 50-75%, ale vodu a vybavenie mali plné. Jak som tam tak ležal na operačnom stole, nemohol prestať premýšľať o tom ako to bola všetko úplná katastrofa. Čo sa mohlo pokaziť, to sa pokazilo absolútne kráľovským spôsobom a všetko to bola naša vina, to že sme mali len troch ranených bolo šťastie. Takto to nemohlo ďalej pokračovať, musím zrovnať chlapov do laty, a to poriadne. Z ošetrovne som si to namieril rovno na HQ podať hlásenie, z tadiaľ do nášho stanu na doliečenie, doplnenie munície a oddych. Počul som ako DELTA-2 (por.Hnát) žiada HQ o zásobenie muníciou, zamietli mu to, tak som prikázal Pytónovi aby naplnil všetky zvyšné zásobníky ktoré máme, po vyliečení ich tam donesieme. Zašiel som ešte za vodičom aby mi dal hlásenie o technickom stave vozidla.
Už z diaľky som cítil že celé auto smrdí jak prepálený fritol, vodič „Šuci“ povedal, že na dnes auto skončilo, spojka bola totálne zavarená, takže hneď prvú noc sme stratili 50% našej kolesovej techniky. Padla hlboká noc, údolie stíchlo a vyšiel mesiac ktorý nádherne osvetľoval celý priestor. Vďaka modernej medicíne sa naše zranenia za pár hodín vyliečili, dal som dokopy jednoduchý plán ako sa nepozorovanie dostať do Nangharu krížom cez celé Modré údolie a dozásobiť čatu muníciou. Keďže som dobre poznal terén, mal na hlave NVG a vo vrecku termovíziu, šiel som ako prvý, aj keď by som niečo také nemal robiť, lenže nás tlačil čas a museli sme byť rýchly. Pochod sa zaobišiel bez jediného problému a za chvíľku sme sa spojili s čatou. Gulometčíka som poslal aby prerozdelil muníciu, ostatných aby sa pripojili k svojím družstvám a zašiel som za DELTOU-2 aby mi dal SITREP a plán obrany nášho postavenia. HOTEL (volací znak HQ) nám poslal správu, že nás ráno o 03:00 príde vystriedať ALFA. Zvyšok noci bol kľudný, strávený hliadkovaním, kecaním a identifikáciou divných tepelných stôp, ktoré sa nám zobrazovali na terme. Nevedeli sme to ani za boha identifikovať, človek to určite nebol, tak sme to nazvali „Čupakabra“. Tesne pred tretou bolo z lesa počuť divné zvuky, tak som to išiel skontrolovať s termovíziou, a naozaj v tráve tesne predo-mnou sa dačo krčilo, bol to určite človek, ďalšie dve tepelné stopy boli tesne za ním a pohybovali sa sprava-doľava, vyzval som „to“ heslom a čakal na odpoveď, miesto toho „to“ na mňa zakašlalo, tak som zahájil paľbu a rýchlo som sa stiahol, traja sme následne do toho miesta vypálili asi tri zásobníky, ale nič sme asi netrafili. Krátko po tretej si to ku nám napochodovala ALFA , ale to sa okolo nás už zase presúvali tie „tepelné stopy“, tak sme spolu s veliteľom ALFY, Fénixom, rozložili čaty do polkruhu a dali si rannú „šialenú minútu“ tentokrát sme určite dačo zasiahli a z lesa dokonca priletela dávka späť. Nech to bol ktokoľvek ušiel preč, ale asi sme zobudili každého v dedine. Návrat na základňu sa zaobišiel bez incidentov, ale kvôli rannej obrane Nangharu sme mali hodinové zdržanie oproti rozpisu. Pred bránou som si ešte všetkých spočítal a vydal rozkaz na prebratie strážnej služby. Už vo vnútri, som sa odobral na HQ na debrief a prebrať službu veliteľa stráže. O 04:00 nám oficiálne začal „Base Defence“ a mal pokračovať do 09:00.