RISE TO POWER KAPITOLA 1. – CHAOS

BLUE VALLEY 8 RISE TO POWER 29.8. – 1.9. 2018

ÚVOD

Od posledného nasadenia v Modrom Údolí ubehol pomaly rok, a čas odchodu späť sa mi znova blížil. Posledné mesiace boli vyplnené streleckými, taktickými a operačno-plánovacími výcvikmi, študovaním máp a plastických stolov, spravodajskou prípravou bojiska a opakovaným čítaním Operačného rozkazu, ktorý som už aj tak vedel celý naspamäť. Nervozita stúpala, pár dní pred odchodom som už nevedel čo mám zo sebou robiť, zostávalo mi fakt už iba čakať, znova dokola čítať OPORD a pozerať do mapy. Podľa harmonogramu na našu čatu vychádza väčšina nočných misií, takže to sa veľmi nenaspím … na návrat som sa ale veľmi tešil, znova budem mať možnosť slúžiť s ľuďmi z čaty DELTA a z iniciatívy JSOC. Tento rok sa bude niesť v duchu volieb na Guvernéra provincie, ktorý defakto preberie funkciu ktorú doteraz zastával Šejk. Na pozíciu Guvernéra budú kandidovať starešinovia všetkých dedín, Šejk, náčelník ANP a dokonca aj zopár podnikateľov, čo je dosť nebezpečný mix, TF1505 zostane síce apolitické, ale určite sa môžeme tešiť na silnú aktivitu Talibanu, ktorý sa  bude snažiť znepríjemňovať predvolebnú kampaň a samotné voľby ako sa len bude dať, určite nás budú čakať tvrdé boje. Na MOB som dorazil o pár hodín skoršie, lebo som to už nevedel doma vydržať, zopár chlapov z čaty tam už bolo, celý večer sme strávili zarovnávaním terénu, stavaním stanov, poľných spŕch a ostatných vecí aby sa nám nasledujúce dni žilo lepšie, zajtra to malo konečne vypuknúť.

Základňa TF1505
Základňa TF1505

  

CHAOS

291500AAUG18 – TF1505 zahájilo operácie v Modrom Údolí, máme dokopy päť čiat: ALFA, CHALRIE, DELTA, GOLF a SF NOVEMBER, a zopár tímov špeciálneho určenia: EOD, PRT, MP … atď. Na veliteľskej porade s veliteľom TF1505, plukovníkom BigFoot sme si zopakovali najpodstatnejšie body z OPORDu, hlavné úlohy ktoré musíme splniť, dostali sme prídel paliva, povolenia na zbrane, rôzne osvedčenia a kartičky, výplatu pre mužstvo a peniaze pre usadlosti. Keďže sa naša misia mala začať až o deviatej večer, tak som využil zvyšný čas na zoznámenie sa s mojou čatou, ako aj minulý rok tak aj tento som spravil úvodný brífing, troška motivácie ale aj hrozieb, aby chlapi nezaspali na vavrínoch, zvyšok času sme strávili prípravou výstroje, výzbroje a rádiostaníc, pretože tie boli vždy kameňom úrazu. Naša morálka dostala celkom tvrdú ranu po tom ako sme sa dozvedeli, že sa čata GOLF dostala pri Marjahu do pasce a bola v podstate zlikvidovaná do posledného muža. DELTA sa oproti minulému roku početne zmenšila z 28 na 20 vojakov, ale za to kvalita išla vyššie, tak dúfam, že sa to pri plnení našich úloh odrazí. Veliteľskú skupinu tvorím ja ako veliteľ čaty/spojár a môj zástupca por. Mário Hnát ktorý je zároveň MOLO dôstojníkom, mám dve družstvá: úderné družstvo KLADIVO (rozdelené na tímy KLADIVO 10 a 20) ktorému velí „LEGO“, podporné družstvo  LÍŠKA pod vedením A04-Švagerka a prieskumný tím OKO (sniper – spoter) pod vedením A03-Odstrčila, tím OKO zároveň slúži aj ako posádka jedného z našich dvoch MEDEVAC vozidiel. Čas našej misie sa blížil, tak som zašiel do HQ na brífing, dostali sme dve úlohy. Dedinčania ohlásili možné IED na ceste medzi OB-1 Triangel a dedinou Nanghar Khel, takže prvou úlohou bolo poskytnúť EOD tímu krytie pokým hrozbu nepotvrdia a nezlikvidujú, takže som misiu plánoval spoločne s veliteľom EOD, Ryanom (volací znak ECHO-1), druhou úlohou bolo brániť dedinu Nanghar Khel proti Talibanským útokom. Plán bol nasledovný: naše tri vozidlá využijeme na presun z MOB pod Nanghar Khel, keďže sme nevedeli aká je situácia v Azarkate, cez ktorý by sme museli ísť a ako by sa k prejazdu postavilo ANP, rozhodol som sa obísť dedinu poľnou cestou ktorá vedie tesne popri nej. Pod Nangharom následne vybudujeme zátarasy na oboch stranách cesty, zabezpečíme križovatky a vybudujeme ICP. Po tom ako si budeme istý, že je oblasť zabezpečená, sa EOD pustí do práce, po tom ako EOD zlikviduje IED sa stiahneme do Nangharu ktorý budeme brániť až do vystriedania, plán sám o sebe vyzeral jednoducho … vyzeral.

Príprava na patrolu
Príprava na patrolu

Už od začiatku sa to začalo zle, vodiči ma zle pochopili a miesto toho aby zoradili vozidlá vo vnútri základne pred bránou, ich zoradili vonku, kde boli úplne odkryté a nechránené, pritom zablokovali vstup do MOB a prekážali vo výhľade guľometnému hniezdu ktorý bránil bránu, tak som musel vybehnúť von a navigovať ich do iného postavenia, a malo byť ešte horšie, oveľa horšie. Pri presune čelný vodič zle odbočil a skončil priamo pred bránou Azarkatu, museli sme všetci zacúvať a správne odbočiť, lenže obchádzka ktorú som vybral, bola ako čerstvo poorané pole s protitankovými okopmi a meter vysokou orosenou trávou, autá skákali hore dole, kolesá sa prešmykovali, motory hučali do temnej noci jak sprosté a z popod kapôt sa začínalo dymiť, pre obyvateľov Azarkatu a ANP sme museli vyzerať jak úplný idioti. Čelný vodič za Azarkatom znova minul odbočku a miesto pod Nanghar Khelom sme skončili priamo v dedine Bala Deh, po pár navigačných inštrukciách sa celý konvoj otočil a zamieril si to konečne pod Nanghar Khel. Bol som z toho strašne frustrovaný, 15 minút od začiatku misie a vyzeralo to na úplnú katastrofu, na druhú stranu, vďaka tomu chaosu ani Taliban nemohol vedieť čo máme za lubom. Vyskákali sme s z vozidiel a vytvorili kruhovú obranu, jedno vozidlo sa otočilo a išlo nabrať zvyšok čaty, poveril som por.Hnáta, aby si zobral na starosť južný zátaras a LEGA aby zabezpečil severnú stranu, ja som bol v spojený s HQ a ECHOm. Lenže v tom momente sa celé Modré údolie rozhodlo, že si z tejto poľnej cesty spraví diaľnicu a na obidvoch zátarasoch sa nám nazbieralo asi šesť vozidiel. Chaos nad chaos čo sa tam dialo, nedá sa to ani poriadne opísať, vozidlá sa otáčali, niektoré sme púšťali skrz cestu kde sa nedalo ani na stranu uhnúť, takže ostatné sa museli odsúvať, motory znova hučali celým údolím, boli sme nasvetlovaný z každej strany, dedinčania kričali, vodiči kričali, my sme na nich kričali a to sme len začali, čakal som že sa každú chvíľu dostaneme do prepadu a dopadneme ako čata GOLF, ale napriek tej svetelnej show a hluku ktorý muselo byť počuť až do druhej provincie, sa nič nestalo. Po troche ďalšieho chaosenia sa nám konečne podarilo spraviť zabezpečenie s ktorým som bol spokojný a mohol som dať signál EOD tímu aby sa pustil do práce, a aj sa pustili,  EOD-bot v tej tme nič nevidel, takže museli hľadať IED po starom, v noci bez mesiaca na ceste ktorú z oboch strán lemovali husté kríky …. myslel som že ma j%bne v tom momente.

Musel som upraviť postavenie družstva KLADIVO, pretože boli v zlej pozícií, EOD tím ich predbehol a bol skoro až na okraji OB-1, keď sa konečne stalo to čoho som sa obával, ECHO a KLADIVO sa dostali do nástrelu. EOD tím spanikáril, v tme si pomýlil cieľ a miesto Talibanca zasiahol „Pytóna“, gulometčíka z KLADIVA, prvý ranený a to zrovna naša najdôležitejšia zbraň. Podal som rýchly CONTACTREP na velenie, zobral družstvo LÍŠKA a bežali sme im na pomoc, hneď ako sme dosiahli EOD vozidlo, zahlásil som signál „Šialená minúta“, vtedy celá čata vstala a zahájila masívnu potlačovaciu paľbu do miest kde sa asi nachádzal Taliban. Táto taktika ktorú som zaviedol tento rok bola veľmi efektívna a počas nasadenia nám veľakrát zachránila krk, vďaka nej sa nám veľmi rýchlo podarilo dostať EOD tím z miesta nástrelu a tí sa rovno vrátili na MOB, ich misia skončila.

Na nočnom presune
Na nočnom presune

Prejsť do protiútoku v totálnej tme, do miesta kde sa dalo veľmi ľahko dostať do krížovej paľby a proti nepriateľovi ktorého počet sme nevedeli, by bola samovražda, tak som sa rozhodol stiahnuť sa do Nangharu a pokračovať v druhej úlohe. Naložili sme raneného do MEDEVACu a A03 ho evakuoval na MOB, lenže vtedy som to zase posral ja. Rozkázal som zvyšnému vodičovi aby zacúval do dediny, lebo som nevedel či tam bude mať dosť miesta na otočenie, lenže som troška „just a little bit“ podcenil stúpanie kopca, precenil schopnosti vodiča a technický stav vozidla. Vodič nevedel udržať rovný smer tak sme ho ja a por. Hnát museli navigovať, motor hučal na plných otáčkach jak zmyslov-zbavený a nezvládal ťahať na spiatočke auto do kopca, spojka sa začínala tak variť že sa z popod kapoty doslova valili kúdele dymu a celý Nanghar smrdel ja spálený olej, na druhú stranu sme si vytvorili fajn dymovú clonu. Prišiel som ku vodičovi aby som mu povedal nech na to serie lebo to nemá zmysel, lenže Taliban o ktorom som predpokladal že sa stiahol, nás obišiel a zaútočil zo severu. Cez ten dym a tmu vypálil nejaký bojovník krátku dávku, ktorá zasiahla strelca A01-Kondrta z LÍŠKY do ruky a mňa do pravej nohy. Zletel som dole jak vrece zemiakov a okamžite volal na medika, ako ma medik B03-Jambrich ošetroval, rozhorel sa okolo mňa tvrdý boj, začul som LEGA ako kričí na A01 aby si zatiahol škrtidlo inak do pól minúty vykrváca, ako čata opätuje paľbu zo všetkým čo má a ako velitelia družstiev a tímov riadia paľbu, popri ošetrovaní som ešte stihol podať hlásenie na HQ a predať velenie por.Hnátovi a ani som sa nenazdal a bol som na ceste na MOB. Čate sa bez ďalších strát úspešne podarilo pomocou šialenej minúty odraziť Taliban, ktorý sa stiahol späť do Pakistanu, a zabetónovať sa na noc v Nanghar Kheli.

Noc na základni
Noc na základni

Ale chaos neskončil, po tom ako sme dorazili na MOB, idioti zdravotníci zobrali do CCP Kondrta so zraneným predlaktím a mňa s prestrelenou nohou nechali v MEDEVACu! Boha jeho … Tak som použil moju Mk.18 ako barlu a sám som dokríval na ošetrovňu. Strhli mi z nohy všetko čo som tam mal a na fixáciu použili moje zásobníky, ale nohu mi zachránili, ako medicínu proti bolesti som dostal talianske víno. Popri ošetrovaní som si cez vnútročatovú rádiovú sieť vypýtal LACE report. Šialená minúta je síce extrémne účinná taktika, ale takisto je extrémne náročná na spotrebu munície, za čatu som dostal hlásenie zelená, oranžová, oranžová, zelená, čo v preklade znamenalo že čata bola oslabená o päť ľudí, munícia niekde medzi 50-75%, voda a vybavenie „full“. Jak som tam tak ležal na operačnom stole, nemohol prestať premýšľať o tom ako to bola všetko úplná katastrofa, celá tá naša misia s EOD tímom, čo sa mohlo pokaziť sa pokazilo absolútne kráľovským spôsobom a všetko to bola naša vina, to že sme mali len troch ranených bolo šťastie, takto to nemohlo ďalej pokračovať, musím zrovnať chlapov do laty, a to poriadne. Z ošetrovne som si to namieril rovno na HQ podať hlásenie, z tadiaľ do nášho stanu na doliečenie, doplnenie munície a oddych. Počul som ako DELTA-2 (por.Hnát) žiada HQ o zásobenie muníciou, zamietli mu to, tak som prikázal Pytónovi aby naplnil všetky zvyšné zásobníky ktoré máme, po vyliečení ich tam donesieme, zašiel som za vodičom aby mi dal hlásenie o technickom stave MEDEVAC vozidla.

Zranenie nohy fixované zásobníkom
Zranenie nohy fixované zásobníkom

Už z diaľky som cítil že celé auto smrdí jak prepálený fritol, na dnes skončilo, spojka bola totálne zavarená, takže hneď prvú noc sme stratili 50% našej kolesovej techniky. Padla hlboká noc, údolie stíchlo a vyšiel mesiac ktorý nádherne osvetľoval celé údolie. Vďaka modernej medicíne sa naše zranenia za pár hodín vyliečili a ja som dal dokopy jednoduchý plán ako sa dostať do Nangharu a zásobiť čatu muníciou, nepozorovanie prejsť krížom celé Modré údolie. Traja vyliečený plus vodič a eskorta sme sa dačo po polnoci vybrali zo základne na pochod k DELTE. Keďže som dobre poznal terén, mal na hlave NVG a vo vrecku termovíziu, šiel som ako prvý, aj keď by som to podľa všetkých príručiek nemal robiť, lenže nás tlačil čas a museli sme byť rýchly. Pochod sa zaobišiel bez jediného problému a za chvíľku sme sa spojili so zvyškom čaty, gulometčíka som poslal aby prerozdelil muníciu, ostatných aby sa pripojili k svojím družstvám a zašiel som za DELTOU-2 aby mi dal SITREP a plán obrany nášho postavenia. HOTEL (volací znak HQ) nám poslal správu, že nás ráno o 03:00 príde vystriedať čata ALFA. Zvyšok noci bol kľudný, strávený obhliadkami perimetru, kecaním a identifikáciou divných tepelných stôp ktoré sa nám zobrazovali na terme smerom na Azarkat, nech to bolo čokoľvek, človek to nebol, tak sme to volali „Čupakabra“. Čo ma zase zarazilo bolo, že ľudia ktorý mali odpočinok, sa zhlukovali okolo fajčiarky a boli strašne hlučný, skupinový cieľ ja vyšitý, v jednu chvíľu nás jeden strelec osvietil zapaľovačom tak, že by nás aj slepý videl, strašne ma to nasralo. Tesne pred tretou bolo z lesa počuť divné zvuky, tak som to išiel skontrolovať s termovíziou, a naozaj v tráve tesne predo-mnou sa dačo krčilo, bol to určite človek, ďalšie dve tepelné stopy boli tesne za ním a pohybovali sa sprava doľava, vyzval som „to“ heslom a čakal na odpoveď, miesto toho „to“ na mňa zakašlalo, tak som zahájil paľbu a rýchlo som sa stiahol, traja sme následne do toho miesta vypálili asi tri zásobníky, ale nič sme asi netrafili. Krátko po tretej si to ku nám napochodovala čata ALFA , ale to sa okolo nás už zase presúvali tie „tepelné stopy“, tak sme spolu s veliteľom ALFY, Fénixom, rozložili čaty do polkruhu a dali si rannú „šialenú minútu“ tentokrát sme určite dačo zasiahli a z lesa dokonca priletela dávka späť, nech to bol ktokoľvek ušiel preč, ale asi sme zobudili každého v dedine. Presun späť na MOB bol bez incidentov, ale kvôli rannej obrane Nangharu sme mali hodinové zdržanie oproti harmonogramu. Pred bránou som si ešte všetkých spočítal a vydal rozkaz na prebratie strážnej služby podľa rotácií ktoré naplánovala DELTA-2, odobral som sa na velenie podať SITREP a prebrať službu veliteľa stráže, v 04:00 nám oficiálne začal „Base Defence“ a mal pokračovať do 09:00.

Comments

comments