BLUE VALLEY VIII – OPERÁCIA RISE TO POWER 29AUG-1SEP18
310530BAUG18 – Jak som si šiel skoro ráno prevziať velenie stráže, uvidel som dvoch Talibanských prieskumníkov na hrádzi priamo nad základňou, ich zámerom bolo asi okoštovať obranu hlavnej brány, heh, asi im včerajší výprask nestačil. Pošepkal som chlapom o kontakte a prikázal som im nech zaujmú skryté pozície. Bežal som si do stanu po pušku, jak som z neho vychádzal zazrel som Talibov ako zaujímajú bojové postavenia. „Chlapi tak už sú tu!“ ani som to nestihol dopovedať a začalo sa strieľať. Vbehol som do HQ zahlásiť situáciu, ale nikoho som tam nestretol, tak som sa pridal k obrane. Jedného Talibanca stráž sundala takmer okamžite, tak sme presunuli paľbu na toho druhého, svoje dva zásobníky do Mk. 18 som ale vystrieľal ako nič, tak som si sadol do bunkra kde nám čata CHARLIE nechala rotačný guľomet M134. Odistil som ho a jak som to už chcel do tých kríkov nasypať, jeden môj vojak mal na mňa celkom dobrú pripomienku: „Nechceš to najprv vyskúšať či to vôbec funguje?“ Namieril som teda na opustenú budovu, zahlásil „Skúšobná streľba Minigun“ a stlačil spúšť, nič. Rotovali iba hlavne, ja blbec som zabudol pustiť podávanie munície, prehodil som teda vypínač a znova stlačil spúšť, efektivita toho Minigunu bola priam ohromujúca, pľul gule v hustých chrchľoch celých 15 m! Bol nám tam užitočný asi ako voda v ponorke. Strieľať ale už nebolo treba, druhý Talibanec zdrhol, výprask číslo tri. Šiel som na HQ podať hlásenie o kontakte, keďže väčšina štábu spala, nemalo tam význam počas stráže sedieť, radšej som si doprial raňajky v Oslích Mašrktách a zvyšok času strávil s chlapmi na bráne. Stráž nám končila o 09:00 a z nej sme potom vyrážali rovno na patrolu, o 8:15 som teda povedal Máriovi nech ma vystrieda a šiel som na brífing.
Veliteľ nám dal za úlohu zabásnuť v Marjahu starešinu Sayeeda Al Salama za jeho protalibanské postoje a zaviesť na základňu na „pokec“. Druhou úlohou bolo šesť hodín brániť dedinu, keďže je Marjah treťou najbližšou dedinou od Pakistanu, riziko útoku bolo dosť vysoké. Nejaký zložitý plán som nevymýšľal, použil som vzor z minulých misií, najprv to tam prešlapeme, nadviažeme kontakt s obyvateľstvom, zavoláme vozidlo, rozmiestnime sa do obranných pozícií, zabásneme starešinu a odvezieme ho na základňu. Aby som prestriedal trochu chlapov, rozhodol som sa, že prvé pôjde družstvo FOX, všetko ostatné sa bude riešiť operačne. Zvolal som si čatu dokopy, vysvetlil im plán a začali sme chystať, o 8:45 som im prikázal nech sa zoradia vo vozovom parku na poslednú kontrolu a rádio-check. Tam nastali problémy, moje jedinečné, ručne vyrobené dvojité PTT prestalo fungovať, nepripadalo do úvahy vyrážať von kým to neopravím. Všetky pokusy opraviť PTT nezabrali, začali sme naberať oneskorenie a veliteľ TF začínal byť nervózny, tak som sa rozhodol obsluhovať obe rádiostanice ručne, čo mi síce neskutočne skomplikovalo všetko ostatné, ale inú možnosť som nemal, museli sme vyraziť.
Presun bol krátky a bez incidentov, tesne pred Marjahom som dal signál OKU nech vyrazia zo základne, ja som zostal zaisťovať vstup do dediny s FOXOM, zatiaľ čo nás HAMMER aj s DELTOU-2 prekročilo a išlo nadviazať kontakt s dedinčanmi. Všetko šlo ako po masle, chlapi sa rozmiestnili do obrany, vozidlo sa pristavilo do stredu dediny, prehodil som zopár slov zo starešinom a BUM! Ani nevedel ako sa ocitol v aute a už sa viezol na základňu. Dedinčania silno protestovali, moc sa im nepáčilo čo sme spravili, ale rozkaz je rozkaz, svoje vyhrážky a blbé reči si môžu dákam strčiť. Ešte som nezabudol ako minulý rok zákerne okrádali mojich zranených a mŕtvych vojakov počas obrany ich dediny. Vytiahol som rádiostanicu a zahlásil „HOTEL tu DELTA, balíček je na ceste, jedno vozidlo plus eskorta, my sa rozmiestňujeme do obranných pozícií. Príjem.“ Zašiel som za DELTOU-2 aby sme plán obrany vyladili do dokonalosti. Nebudeme opakovať chybu z minulého roku a nebudeme sa rozťahovať, k tomu nás je o 9 ľudí menej, kruhovú obranu sme si nemohli dovoliť. Spravíme jednu líniu otočenú smerom na sever (Tota Khil a Pakistan), širokú asi 70 m, aby mal každý dostrel z jedného kraja na druhý. Jedna pozícia bude v agátovom lese na východnej strane Marjahu, tam som umiestnil celé družstvo HAMMER, ostreľovača vysunul nad nás, gulometčíka som zase dal do okopu aby kryl lesnú cestičku, šiestu hodinu kryla jedna dvojica, v lese boli staré okopy vykopané ešte za Rusov, čo nám poskytovalo priam dokonalé krytie, jedinou nevýhodou bola viditeľnosť tak na 25 m. Druhú pozíciu som zveril DELTE-2, ten si zobral FOX a doplnil líniu na západnej strane dediny, rozmiestnil ich tak aby mali výhľad na pole a údolie pod nimi, krytie im poskytovali staré betónové panely a husté kríky. Po krídlach sme mali nepriechodné prekážky, tam sme boli krytý, ak by nás napadli cez pole a údolie, tak by sme si ich obišli cez les, ak by nás zase napadli v lese, LÍŠKA by si ich obišla cez pole, ak by nás napadli zo šestky, tak by sme celú líniu obrátili. Plán to bol solídny, najzraniteľnejší sme boli v tomto momente, bez vozidla (vodič + 2 eskorta). Hneď ako som mal pohotovosť obrany, vybehol som z okopu pokecať si s ANP ktorý sa v dedine objavili, jak sme tam stáli a klábosili zazreli sme pohyb na okraji lesa asi 150 m severne. Asi Talibanský prieskum, zahlásil som to celej čate a aj na HQ. Prišiel za mnou LEGO a informoval ma o Talibanskej taktike ktorú môžeme očakávať. T-éčka pravdepodobne vyšlú civilov do dediny, aby spravili prieskum a narobili chaos ktorým odvedú našu pozornosť, potom sa na nás vrhnú. Bolo dobré o tomto informovať celú čatu, vytiahol som teda druhé rádio a zahlásil: „DELTA, DELTA, DELTA, tu DELTA-1, nenechajte sa rozptyľovať dianím v dedine, ak bude niekto robiť bordel tak si ho nevšímajte, pokiaľ Vás nebude ohrozovať, opakujem, pokiaľ Vás hurhaj v dedine nebude ohrozovať, nevšímajte si ho, je to Talibanské taktika na odpútanie pozornosti. Príjem“ Mal som rovnaký pocit ako minulý rok, niečo sa na nás pieklo. Akurát som z LEGOM preberal možnosť vyslania prieskumnej hliadky, keď sa v dedine objavili dve podozrivé osoby, jedna celá v hnedom kabáte, druhá v jasne fialovom, zdalo sa mi, že som ich videl už včera pri Nanghare tesne pred talibanským útokom. Robili presne to, pred čím ma LEGO varoval, bordel. Boli hlučný, chodili hore dole po dedine, pozerali na nás v okopoch a motali sa okolo MEDEVACu, jak prišli tak sa aj vytratili, bolo jasné čo bude nasledovať.
Dlho sme čakať nemuseli, jak duchovia sa na lúke začali objavovať Talibanci, onedlho ich bolo jak maku. Pomaly si vykračovali v klinovej formácií priamo na nás, vyzeralo to, že nevedeli kde presne sme, moment prekvapenia sme mali na našej strane. Velenie od minulého roka pozmenilo ROE, teraz mohla čata zahájiť paľbu na povel veliteľa čaty a nemusela vyčkávať až do nástrelu. Schmatol som rádio a zahlásil: „DELTA, DELTA, DELTA, tu DELTA-1. Tangá na dvanástej hodine vo vzdialenosti 100 m, presúvajú sa cez lúku v smere Pakistan-Marjah, priamo na nás. DELTA-2, nechajte si ich prísť čo najbližšie a potom to do nich nasypte, prídeme Vás podporiť z boku. Príjem. … DELTA-1 tu DELTA-2, rozumiem, vidíme ich. Príjem.“ CONTACTREP som zahlásil aj na HQ nech vedia, že sa za chvíľu dostaneme do riadneho prúseru, Sledovali sme T-éčka ako sa pomaly blížia k nám, Mário si ich nechal prísť až na 15 m kým si ich Talibanci všimli a súčasne to do seba nasypali. V prvej sekunde padol jak môj zástupca tak aj VDr FOX a rozpútala sa besná prestrelka. Nemohol som s nimi nadviazať spojenie a z našej pozície sme mali Talibov na hranici dostrelu, rozhodol som sa teda vyraziť z okopov vpred a napadnúť ich z boku, presne podľa plánu. Prešli sme tak 10 m a zrazu PRÁSK! Narazili sme priamo do nepriateľského družstva, ktoré nás chcelo obísť lesom. Tresli sme zo sebou o zem a začali sme to Talibov sypať z bezprostrednej blízkosti, plus si nás všimli aj bojovníci na lúke, pálili sme do troch strán, lenže v tom hustom lese sme videli tak akurát hovno a väčšina striel sa odrážala od stromov. Museli sme sa stiahnuť späť do zákopov, ale nemohli sme sa pohnúť kým sme nezlikvidovali aspoň jedno talibanské družstvo, prešiel som teda na osvedčenú taktiku, šialená minúta. Začali sme strieľať jak zmyslov zbavený do lesa a aj na lúku, vedľa mňa sa zvalil ostreľovač z HAMMRA a z blízka to napálil do jedného Talibanca, ktorý nás chcel obísť. Bola to taká šupa, že to zabolelo aj mňa, len som začul ako s radosťou zahlásil „Jedno tango dole!“ Pitón sa rozbehol s guľometom naplno a svojou paľbou kosil lístie aj s Téčkami. Svojou paľbou sme nepriateľské družstvo v lese zlikvidovali a na lúke zostali len dvaja bojovníci, lenže situácia sa otočila. Dostal som hlásenie od FOX-2, že si nás Taliban obišiel cez údolie a udrel na ich zo zadu a od OKA-1, že ďalšia skupina si nás obišla vysoko cez les a zaútočila zo šiestej hodiny na hotovostné vozidlo.
To čo som sprvu predpokladal za hlúpi frontálny útok, bola v skutočnosti dobre koordinovaná akcia s odklonením pozornosti, klamným útokom a obojstranným obchvatom. Taliban proti našej malej čate nasadil všetky sily ktoré mal, odrezali nám všetky ústupové cesty a dostali nás do slučky ktorú nemilosrdne uťahovali. Sami sme sa z toho nemali šancu dostať, už teraz som mal skoro 50% čaty ranených, alebo omráčených, schmatol som rádio a volal: „HOTEL tu DELTA, dostali sme sa do obkľúčenia, nepriateľ má prevahu, potrebujeme nutne posily. Príjem!“ … DELTA tu HOTEL, prebite sa z toho von“ …
No shit Sherlock, like WTF?! Asi ma velenie zle pochopilo, inak som si ten rozkaz nevedel vysvetliť, skúsil som to ešte raz. „HOTEL tu DELTA, negatívne, vy to vôbec nechápete, Taliban útočí z 12. hodiny cez lúku a cez les. Ďalšia skupina útočí od údolia smerom na východ a blokuje ústupovú cestu a teraz som dostal hlásenie, že si nás obišli aj vrchom cez les a udreli zo 6. hodiny smerom z parkoviska! Úplne nás odrezali, nemáme sa kade stiahnuť a 50% čaty je vyradenej z boja! Ak nám hneď nepošlete posily tak tu všetci skapeme! Príjem.“ Znova som mal pred očami scény z minulej rotácie, keď sme pri Marjahu bojovali s Talibanom celé dopoludnie a velenie nám poslalo posily až po výprasku napriek tomu, že je základňa bol čo by jeden kameňom dohodil! Začínal som byť znova pekne nasratý. „DELTA tu HOTEL, ja to veľmi dobre chápem (nojo, to je poznať), držte sa posily sú na ceste.“ … „HOTEL tu DELTA, rozumiem. Príjem.“ Iskrička nádeje, museli sme len vydržať, pálili sme ďalej do lesa a na bojovníkov na lúke, pred sebou som mal jedného omráčeného, nemohli sme sa k nemu dostať a nemohli sme sa ani stiahnuť kým sa nepreberie. OKO-1 mi hlásilo že Talibanci sú od neho asi len 25 m! Situácia začínala byť znova zúfalá, dúfam, že posily prídu včas, hneď ako sa omráčený vojak prebral, zavelil som na ústup prískokmi, ustúpili sme len o 8 m a prišiel prúser, na lúke sa zrazu z trávi vynoril Talibanec a jedinou dávkou omráčil dvoch chlapov, nemohli sme k nim, kryli sme ich zo zákopu. Slučka sa stiahla už fakt veľmi tesno, z každej strany sme mali Taliban tak na 20-30 m, možno aj bližšie. Strhla sa besná prestrelka, tu kakofóniu streľby muselo byť počuť v celom údolí. Cez všetku našu snahu sme ich aj tak dokázali tak akurát spomaliť, v lese a čiastočne na lúke sa nám ich podarilo zastaviť, Taliban teraz presmeroval hlavnú silu útoku na moju 6. a 9. hodinu, najviac si to odsral FOX. Fakt som sa obával aby sme sa na tej Talibanskej slučke neobesili, ale rovnako ako včera, prišla pomoc v poslednej chvíli, čata CHARLIE v plnej sile spolu s ANP udrela na Taliban zo šiestej hodiny, vôbec ich nečakali. S momentom prekvapenia, početnou a palebnou prevahou ich „Čarlíci“ vymietli z nášho tyla a Talibanci sa dali na zbabelý útek, nemohli sme ich nechať len tak utiecť, bolo treba ich doraziť.
Ako prvé sme odtiahli omráčených do krytu a evakuovali ranených, hneď potom som šiel za FOXOM po LACE, nebolo to až také katastrofálne, dvaja KIA a dvaja ranený. Hneď ako som si pozisťoval aká je situácia dal som príkaz k postupu na čiaru Pakistan-Tota Khil. Čata CHARLIE postupovala už pred nami tak sme ich dorovnali, ale Taliban nikde, vytratili sa jak duchovia aj zo svojimi ranenými a mŕtvymi. Zobral som si rádio a podal som správu na velenie, že postupujeme vpred, tí mi ale prikázali stiahnuť sa späť. Celú čatu som teda stiahol do zákopov, tu sme boli viac chránený, ak by Taliban aj znova zaútočil, sústredil by sa len na nás a dedinu by pravdepodobne nechal tak, nemalo teda význam sa odkrývať. Vytvoril som si veliteľské stanovisko v betónovom bunkri kde som mohol v kľude podať SITREP. Jak som dopracoval s rádiom rozhodol som sa spraviť si obhliadku perimetru. Velenie nám ako posilu poslalo družstvo z čaty NOVEMBER, OKO-1 ich ku nám viezol v aute. Čo som ale nečakal bolo, že hneď ako zastavili a vystúpili, tak schmatli starešinu, natlačili ho do auta a zdrhali preč. Všetkých nás to prekvapilo, nikto nám nedal o ničom vedieť a dedinčania boli nasratý viac ako obvykle, začínali sa nám vyhrážať džihádom, ale chlapi z NOVEBRA ich rýchlo zrovnali do laty.
„OKO-1 tu DELTA-1, čo to malo ku%va znamenať?! Príjem.“ … „DELTA-1 tady OKO-1, tajná mise od HOTELU, mali sme zaistiť balíček a odvézt ho na base. Příjem.“ … „OKO-1 tu DELTA-1, rozumiem. Nabudúce mi daj ale vedieť, pretože ste v dedine narobili riadny bordel. Príjem.“ No tým sa to trochu vyjasnilo, ale neznášam keď ma niekto neinformuje o takýchto dôležitých veciach, toto zatknutie mohlo proti nám obrátiť celú dedinu. Zašiel som za veliteľom špeciálov na pokec. Opísal som mu detailne celý priebeh boja o Marjah a o Talibanskej taktike. Spýtal sa ma: „Ako tu máš teraz chlapov rozmiestnených?“ … „Sme tu teraz hore na Marjahom v zákopoch, hlavná obranná línia sa nachádza v dlhom okope kde je družstvo HAMMER, je zamierená smerom na sever, potrebovali by sme ale zatarasiť lesnú cestičku ktorá vedia ponad nás v hustom lese, my tam nevidíme a tadiaľ si nás práve obišli, takisto by bolo dobré mať nejakého pozorovateľa ktorý by videl dole na údolie, môžete tam niekoho poslať? „ Dohodli sme sa rýchlo, veliteľ NOVEMBRA zaštekal zopár rozkazov a jeho vojaci sa rozutekali na svoje miesta. Zvyšok času ktorý nám zostával sme využívali na maskovanie a opevňovanie našich postavení, vysielanie prieskumných hliadok, určili sme si zhromaždisko ranených a vytvorili si plán evakuácie, vytýčili palebné sektory, zamaskovali sme si prilby, atď. Robili sme všetko preto aby sme sa čo najlepšie pripravili na ďalší útok. Chlapi si znova viedli perfektne, všetko išlo ako hodinky, uštedrili sme Talibanu ďalší výprask a vyviazli sme a toho len s ľahkými stratami, uvidíme čo bude ďalej. Jak sme sedeli v okopoch, všimli sme si, že sa tí dvaja podozrivý Afganci zrazu vrátili do dediny, začali obchádzať naše línie a robiť bordel, navyše sme znova zaregistrovali pohyb na severe v lese. Mal som toho už akurát dosť, bol som presvedčený, že sú to Talibanský prieskumníci. Vydal som rozkazy, vybehli sme z okopov a oboch sme ich zatkli, hodili sme ich do auta a poslali na výsluch na základňu, všetci dedinčania protestovali a vyhrážali sa džihádom, sľúbil som im peňažnú kompenzáciu za zatknutie, ale v skutočnosti by som im aj tak nič nedal, táto dedina „smrdela“ problémami. Táto malá demonštrácia sily robila zázraky, žiadny ďalší pohyb sme už nezaznamenali, prieskumné hliadky nič neobjavili a dedinčania sa upokojili. O 14:30 sme sa začali sťahovať späť na základňu, DELTA si mohla spraviť zárez za ďalšiu úspešnú misiu a ďalší výprask pre Taliban, ale ten sa nenechal odradiť a chystal podlý útok priamo na základňu TF1505.