271000AMAJ17 až 281200AMAJ17 som sa zúčastnil ako jediný z tímu, 24+ hodinovej MILSIM akcie organizovanou milsim-portálom. Príprava na akciu začala už niekoľko dní dopredu, vydaním predbežného nariadenia a operačnej situácie ktorá perfektne naladila atmosféru. Po menšom nátlaku na organizátorov nám bol vydaný aj OPORD v ktorom sme sa konečne dozvedeli všetky potrebné informácie, na ktoré sme sa mohli začať skutočne pripravovať našu výzbroj a výstroj a plánovať misiu.
Naša jednotka, účelové zoskupenie Shogun mala za úlohu oslobodiť ministra financií zajatého polovojenskou skupinou Čierna ruka v priestore pôsobenia Dorothy. Do jednotky som bol zaradený ako spojár a dostal som volací znak NEPTUN 1-0. Moja príprava pár dní pred operáciou zahrnovala prípravu volacích znakov, kódových signálov, tabuliek hlásení a programovanie vysielačky. Okrem správnych frekvencií som sa musel hlavne prispôsobiť prostrediu v ktorom sme mali pôsobiť, ten nebol pre rádiovú komunikáciu zrovna vhodný, keďže sa jednalo o kopcový a husto zalesnený terén, s hlavným velením utopeným v doline. Bolo treba nastaviť maximálny výkon pre všetky frekvencie, hodnoty šumovej brány na čo najmenšiu úroveň a pripraviť vysielačku na inštaláciu novej antény od Harrisu. Okrem iného som si pripravoval aj systém C4I PES, ktorý mal slúžiť ako záložná forma komunikácie a tiež ako nástroj na zdieľanie spoločného operačného obrazu s hlavným velením.
270830AMAJ17 sme dorazili ja a ešte ďalší dvaja na Meeting Point kde už čakali chalani z AK RYS, po pár minútach dorazili aj organizátori a chalani od Pathfinderov. Začalo sa brífingom ohľadom priestoru, systému ohlasovania zásahov podľa pravidiel MILSIM a čo robiť v prípade skutočných zranení alebo kontaktu s miestnymi úradmi. Potom nasledoval krátky brífing ohľadom misie, na ktorom boli zopakované niektoré informácie z OPORDU a dostali sme varovanie že na hlavných prístupových cestách Able a Baker bude hliadkovať rota pohraničnej stráže Novej Javoriny, zvyšok bol už iba na nás. Veliteľ TF Shogun (NEPTUN 1-1) mal všetko už dopredu pripravené, skrytý presun po hlavnej pochodovej osi až do cieľovej oblasti, jediné čo nám zostávalo bolo vybrať si Infil Point a mohli sme ísť.
TF Shogun nasadla do dvoch vozidiel v plnej zbroji a po krátkej jazde prišla do Infil Pointu, kde nasledovala posledná príprava, kontrola funkčnosti zbraní a rádia, a zadávanie posledných údajov do systému PES. O 271000AMAJ17 som hlásil kontrolu spojenia s hlavným velením, bez odpovedi. Infil Point sa nachádzal cez tri kopce a asi 8km od HQ, nadviazať spojenie aj s maximálnym výkonom v pásme UKV bolo za týchto podmienok nepravdepodobné. Napriek tomu že som nedostával žiadnu odpoveď, zahlásil som cez rádio ACE report a že vyrážame, celé hlásenie som následne odoslal aj cez systém PES, po týchto činnostiach sme sa konečne vydali na pochod. Naším prvým cieľom bola opustená dedina v ktorej sa mala nachádzať mŕtva schránka s informáciami ohľadom miesta v ktorom mal byť zadržiavaný minister. Po 45 minútach stúpania do kopca sme založili pod kótou 885 SECHALT a dvojica z TF Shogun sa začala prezliekať do civilu. Vyzdvihnutie schránky malo prebehnúť inkognito aby sme sa vyhli odhaleniu, ja som si zatiaľ našiel menší kríček, vybral kartičku hlásení zo SITREPom, nádherne ju vypísal, rozložil novú anténu od Harrisa na maximálnu dĺžku a snažil som sa nadviazať spojenie s HQ aj keď som vedel že to bude asi zbytočné. Ako sa dalo čakať odpoveď neprišla žiadna, napriek tomu som celý SITREP zahlásil dúfajúc že nás HQ počuje a poslal ho aj cez PES. Bezpečnostná zastávka nám trvala asi dve hodiny, takže bolo dostatok času sa najesť, oddýchnuť si a zamaskovať sa. Po hodine a pol sa vrátila hliadka aj s obsahom mŕtvej schránky. V schránke sa nachádzali súradnice a fotografie dvoch rôznych objektov v ktorom sa mal nachádzať minister, a taktiež varovanie že máme 24 hodín kým bude popravený. Jednotka sa celá zamaskovala a vyrazili sme ďalej. Terén bol náročný, neustále stúpanie do kopca, rúbaniská a kríky, vyhýbali sme sa všetkým lesným cestám a chodníčkom z obavy že na nich bude hliadkovať pohraničná stráž, tempo nášho postupu bolo teda značne pomalé, v priemere 1,15 km/h. Každých 45 minút nasledoval SECHALT, čas na trochu vody, odoslanie SITREPu cez rádio (samozrejme bez odpovede od HQ), zahlásenie našej polohy cez systém PES a pochod ďalej. Kritický bod nastal pri prekonávaní cesty Baker. Tesne pred prekonaním cesty sa mi konečne podarilo nadviazať rádiové spojenie s MANTA, a hneď sme dostali aj zdrba za to, že sme pozadu s plánom, a že sme strašne pomalý, NEPTUN 1-1 si vypýtal mikro-slúchadlo aby mohol veleniu osobne vysvetliť že tempo postupu nie je možné zrýchliť kvôli terénu a bez toho aby udržali rovnaké utajenie ako doteraz.
Ako sa ukázalo, dôvod prečo som nemohol dovtedy nadviazať rádiové spojenie, bol ten, že som pri programovaní zabudol zmeniť frekvenčný krok a mal som o 25 kHz vyššiu frekvenciu, za čo som si dal mentálnu facku, zaslúžil by som si aj reálnu a v skutočnosti by ma asi zastrelil vlastný veliteľ. Po krátkej chvíli zastavilo v presne v bode nášho prechodu neznáme vozidlo a vystúpili z neho dve osoby, z obavy že sú to členova pohraničnej stráže sme radšej zostali skryto sedieť v našom postavení a čakali kedy odídu, to náš postup ďalej zdržalo. Našťastie nijako poriadne neprehľadávali okolie, pretože sme sedeli iba 10 m od nich v lese. Po odchode neznámeho vozidla sme sa pripravili na prekonávanie cesty a vyrazili sme, problém trošku nastal keď jeden z členov hliadky zavadil ruksakom o drevený plot a zhodil ho na zem, šťastie znova stálo na našej strane, žiadne auta ani osoby nás pri prechode otvoreným terénom neodhalili. Po krátkom pochode nasledovalo ďalšie prekonávanie nebezpečného priestoru, cesty s rozsiahlym otvoreným terénom a riekou. Tesne pred prekročením cesty sme začuli prichádzajúce vozidlo a všetci sme sa skryli pod stromy vo vysušenom močarisku a čakali kým prejde ďalej, po krátkej kontrole okolia sme rýchlo prekročili cestu a pokračovali až ku korytu rieky, náš postup od cesty kryl vysoký štrkový násyp takže nás nebolo vôbec vidieť. Problém nastal pri hľadaní brodu cez rieku, do našej blízkosti sa pristavila neznáma dodávka a zaparkovala asi 20 m od nás, v obave z toho že je to pohraničná stráž a že sme boli odhalený, sa celá jednotka rozložila do širokej línie v koryte a čakala na útok. Nič sa nestalo, v dodávke sa nachádzali minimálne dve osoby a rozprávali sa medzi sebou, nevedeli sme vôbec kto to je, ale zaparkovať dodávku rovno v priestore v ktorom sme sa pripravovali na prebrodenie rieky a v ktorom pre normálnych civilov nebolo naozaj nič dôležité bolo mimoriadne podozrivé, preto sme ešte nejakú dobu pokračovali v pozorovaní. Cez systém PES som odoslal našu pozíciu spolu s pozíciou neznámej dodávky a taktiež som požiadal o inštrukcie od velenia cez rádio. Ako sa ukázalo, dodávka bola civilná a nebola súčasťou hry, čo v tom mieste robila, to nikto nevedel, od MANTY sme dostali povolenie prekročiť rieku a pokračovať ďalej, bez toho aby sme sa museli maskovať alebo skryto presúvať, teraz už iba nájsť nejaký plytký brod, ach jaj.
Nájsť brod cez rieku pri ktorom by sme zostali aspoň trochu suchý, bol celkom problém, najplytkejšie miesto malo vodu iba tesne nad členky, najhlbšie nad kolená, nech sme sa na to pozerali akokoľvek, vedeli sme že zo suchými nohami sa cez to nedostaneme. Po hodnej chvíli sme sa na to kašlali a s mentalitou „je%ať na to“ sme tú rieku jednoducho prekročili. Po prekročení rieky nastal ďalší problém, jeden člen jednotky začal mať vážne problémy s nohou a vyzeralo to tak že nebude môcť pokračovať, naša ďalšia cesta mierila do strmých kopcov. Po krátkej konzultácií, zistení našej polohy a vybraniu správnej cesty cez tri rôzne GPS systémy, sa veliteľ TF Shogun rozhodol, že sa jednotka rozdelí, polovica vyrazila rýchlim krokom dopredu aby zaistila miesto pre ďalší SECHALT, druhá polovica išla z nohy na nohu aby udržala tempo zo zranením spolubojovníkom. Rozdeliť jednotku v tomto momente bol asi najhorší nápad z celého dňa, počas presunu sa celá jednotka rozdelila na menšie skupinky, alebo jednotlivcov a postrácala sa v lese, rádiové spojenie fungovalo len čiastočne, niektorým ľuďom sa nedalo dovolať ani na mobilný telefón a k tomu všetkému prišla správa od NEPTUN 1-1, že zranený člen už ďalej nie je schopný kráčať ďalej. Ako RTO, bolo na mne zahlásiť cez rádio MANTE kódové slovo pre zraneného a velenie vyslalo naproti evakuačné vozidlo. Cez rôzne komunikačné prostriedky sme sa po hodnej chvíli nakoniec dohodli na bode stretnutia, ktorý predstavovala poľovnícka chata, tá sa nedala minúť, ale mne sa už vybila batéria v mobilnom telefóne takže komunikácia cez systém PES už ďalej nebola možná. Naša skupina dorazila na chatu ako prvá a založila na mieste SECHALT, ja som dostal skoro zásah do hlavy od vrabca ktorý vyletel zo studne v momente keď som si chcel doplniť vodu. SECHALT trval trochu dlhšie ako sme plánovali, museli sme počkať kým na miesto dorazí zvyšok jednotky ktorý bol roztrúsený po celej kóte. Slnko zapadlo, teplota značne poklesla a všetky moje veci boli totálne mokré a riadne studené, našťastie sa našli ľudia čo si toho zbalili veľa a tak som dostal nejaké suché tričká.
Bola už poriadna keď sme sa znova vydali na cestu, aspoň som mal príležitosť znova vytiahnuť nočné videnie a pochodovať sním, uľahčilo to trochu orientáciu v teréne. Po krátkej chvíli sme dorazili k chate, ktorej sa zborili steny a zostala vlastne len strecha ktorá si sadla na základy, v tomto mieste sme plánovali vytvoriť NDP (Night Defence Position) a prečkať tu noc. Vykonal som obhliadku okolia a chaty, či sa nebude možné vyspať v tom čo z nej zostalo, ale nebolo by to bezpečné, stavba bola príliš nestabilná a všade boli trosky. Pri spočítavaní jednotky sme zistili, že sa nám jeden člen jednotky po ceste stratil, ako a kedy nikto nevedel, jednoducho zmizol, z tej málo šťavy čo mi zostala v mobilnom telefóne som mu zahlásil našu polohu, našťastie sa po chvíli dostavil do NDP a mohli sme sa pripraviť na nocovanie. Dvojica z AK RYS s výkonným fotoaparátom dostala za úlohu založiť neďaleko OP (Observation Post) a pozorovať do rána objekt v ktorom sa mal nachádzať zajatý minister. Už z NDP bolo vidno ako po cestách v objekte vykonávajú zo svetlami hliadku nejaké neznáme osoby. Tesne po tom ako sme sa uložili na noc, prišla cez rádio od MANTY správa že o 280600AMAJ17 má prísť po zajatého ministra nepriateľský veliteľ a presunúť ho na neznáme miesto, alebo ho rovno popraviť. Po oznámení tejto informácie veliteľovi TF Shogun sme sa rozhodli zahájiť prepadovú akciu skoro ráno, tak mala časť jednotky čas na krátky spánok. Noc bola veľmi studená, a aj v spacáku bola zima, k tomu spadla aj rosa a všetky moje veci boli úplne premočené ako keby pršalo. Skoro ráno sme vstali a pripravili sa na presun do blízkosti objektu, cez rádio som podal hlásenie MANTE, že zahajujeme presun. Po pár metroch sa ku nám pripojila dvojica z AK RYS ktorá opustila svoje skryté postavenie a celá jednotka sa takticky presunula ku korytu rieky, z ktorého sme sa otvoreným terénom v línii presunuli pod cestu. Rozhodli sme sa že pod cestou založíme Assault Position, odložili sme teda svoje ruksaky a všetky nepotrebné veci a spravili sme poslednú poradu.
Cieľový objekt predstavovala séria troch starých garáží a jednej rozpadnutej strážnice. Do objektu viedla iba jedna príjazdová cesta v smere východ – západ, z pravej strany náš pohyb obmedzovali civilné budovy, našou jedinou možnosťou bol postup priamo cez stred po ceste, alebo si obísť objekt po ľavej strane a vyžiť výhodu ktorú nám poskytne zvýšený terén, tým pádom by sme malí celý objekt ako na dlani. Aby sme ale zahájili akýkoľvek manéver, museli sme sa najprv presunúť cez cestu na druhú stranu a pokračovať až odtiaľ, zatiaľ sme boli skrytý pod terénom takže sme sa mohli slobodné presúvať do všetkých strán. Jednotka sa rozdelila na dve sekcie, jedna polovica sa rozložila na ľavej strane cesty, druhá polovica sa presunula nejakých 50 m doľava a zaujala pozíciu tesne pod cestou. Veleniu so oznámil že sme pripravený na útok a vyrazili sme. Postupným prískokom sme sa presunuli na druhú stranu, obe sekcie sa navzájom kryli v postupe, až kým sme nedošli ku križovatke ktorej predná strana bola zarastená hustými kríkmi. Zatiaľ všetko išlo ako po masle, ale to malo skončiť, priamo proti nám išla po ceste nepriateľská hliadka, všetci sme sa stiahli na pravú stranu cesty a skryli sme sa do kríkov, ja som zostával vzadu na našom provizórnom veliteľskom stanovišti a spolu veliteľom som počúval hlásenia od zvyšku jednotky vpredu. Našou jedinou šancou bolo potichu, čo najrýchlejšie zlikvidovať celú hliadku a pokračovať ďalej, inak nám hrozilo že ministra pri prvom náznaku útoku popravia, alebo si zažiadajú o posily.
Hneď ako sa hliadka čiernej ruky dostala na úroveň prvých členov našej jednotky, z bezprostrednej blízkosti ju pár ranami zlikvidovali. Či sme boli prezradený, to sme nevedeli, ale nič tomu nenasvedčovalo, zlikvidovaných členov čiernej ruky sme prehľadali, zobrazili im všetky dôležité papiere, vysielačky a zbrane a odpratali tak sme ich mimo cesty. Veliteľ rozhodol že jedna sekcia bude obchádzať objekt po ľavej strane kopcom, aby sme mohli kryť postup druhej sekcie ktorá išla stredom, postupovali sme spoločne zo zaistením, ja so bol na čele a zisťoval nepriateľa v našej blízkosti, po pravej strane som mal cieľový objekt a mal som čistý výhľad na hlavnú príjazdovú cestu. Po krátkom presune sa mi nepodarilo spozorovať posledného člena čiernej ruky pri malej garáži ako tam bezducho hliadkuje, bez nejakého náznaku že by sme boli prezradený. Pomaly som sa priblíž ku okraju kopca a z poza porastu som ho sledoval. Druhej sekcií som rádiom ohlásil jedno TANGO na 12. hodine vo vzdialenosti 70m, hliadkujúceho na ceste, a veliteľovi som ručným signálom ukázal že vidím nepriateľa. Napriek tomu že som mu ukazoval aby sa nehýbal lebo nás prezradí, sa veliteľ osobne prišiel pozrieť čo sa deje, druhá sekcia zatiaľ zaujala pozície vo vnútri a v okolí starej strážnice. V tom posledný člen čiernej ruky zastal, vybral mobil z vrecka a priložil si ho k uchu, pravdepodobne sa chcel skontaktovať zo zvyškom svojich kumpánov, ktorý ležali dole v kríkoch. Ako si dal mobil k uchu v tom momente som prepol zbraň na Full Auto, zdvihol sa z kríkov a pustil na neho dlhú dávku, pre istotu. Nepriateľ padol k zemi, druhá sekcia vyrazila šprintom v pred, zaistila okolie garáže zo všetkých smerov a ohlásila jedno mŕtve TANGO a spútaného HVI (High Value Individual), naša sekcia postúpila dole z kopca a zaujala postavenie okolo garáže. Veliteľ si vyžiadal hlásenie o stave okolia, stave jednotky a zdravotnom stave ministra. Ako sa ukázalo minister bol mučený, chýbalo mu niekoľko prstov na ruke a bol silne podchladený. Keďže som kľačal hneď vedľa mŕtvoly člena čiernej ruky, dovolil som si ho prehľadať či nenájdem niečo užitočné, moc som toho nenašiel, od veliteľa som dostal rozkaz zahlásiť MANTE náš stav a požiadať o ďalšie inštrukcie. Moje zakódované rádiové hlásenie velenie moc nepochopilo, tak som ho musel poslať znova v otvorenej reči, od velenia sme dostali ďalšie inštrukcie, dopraviť HVI na stanovené súradnice a zažiadať o MEDEVAC. Od veliteľa som dostal za úlohu vykonávať predne zaistenie zatiaľ čo sa budeme presúvať späť cestou ktorou sme prišli. Cesta do evakuačného bodu nám netrvala dlho, po jeho dosiahnutí sme sa rozložili do kruhovej obrany, od veliteľa som si vyžiadal našu aktuálnu polohu v MGRS, stav HVI a vypísal som deväť riadkovú žiadosť o MEDEVAC. Evakuačnú plochu sme označili reflexnou vestou a čakali na MEDEVAC vozidlo, za krátku chvíľ sa objavila dodávka aj s jedným z organizátorov a nabrala HVI, mi sme dostali inštrukcie pokračovať do neďalekého EP (Exfil Point) kde sa naša misia skončila.
Mne osobne sa táto akcia veľmi páčila, bola zamerané hlavne na skryté presuny, správnu komunikáciu, plánovanie a hlave mala aj svoj príbeh s ktorým sa človek vedel stotožniť. Bola fyzicky náročná, človek musel premýšľať ja počas akcie tak aj pred ňou, hlavne čo sa týka balenia vecí podľa vydaného OPORDu a WNGO. Druhá strana hrala polovojenskú skupinu Čierna Ruka veľmi dobre, náš fingovaný minister hral svoje podchladenie až príliš dobre. Jedinou nevýhodou akcie bol čas, čas jak na prípravu, tak aj čas na presun, organizátori od nás plánovali doslova bleskový presun cez ťažký terén, a žiadali od nás v tom čase trošku moc, to nebolo zrovna moc možné. V skratke, akciu som si naozaj užil a teším na jej pokračovanie, tentokrát dúfam že aj zo zvyškom 2/8 Echo Co. Semperi Fi.
2nd Battalion, 8th Marines, Echo Company reenacted
