5. Máj
9:30
Zbalený a nachystaný a natešený. Ešte 10 hodín do odletu a už sa neviem dočkať. Celý deň lietam po byte ako s nasoleným zadkom a rozmýšľam akú hlúposť si ešte zbalím.
10:30
UŽ len 9 hodín, už som bol asi 30x v skrini, už mám určite všetko zbalené prebalené a 3x preložené.
11:30
Ešte 8 hodín mňa asi drbne. Idem si demonštratívne pustiť nejaký film.
14:00
Black hawk down spôsobil presný opak toho čo som potreboval. Ešte viac sa neviem dočkať.
19:00
Veci pred bránou a čakám na odchod, posledných 5 hodí sa vlieklo ako sopeľ, skoro som som skolaboval. Ale už je to tu, vyrážame.
19:30
Odvoz je tu a ide sa.
21:00
Prichádzame na miesto určenia, zaliezame do stanu čo pripravili chalani a socializujeme sa. Jäger už je načatý a veselica môže začať.
Ďalšie detaily socializácie nie sú určené pre verejné šírenie, preto sa ospravedlňujeme čitateľom a pokračujeme ďalším ránom.
6. Máj
Idem sa registrovať na registrácii sedí chlapík a tvári sa hodne zahĺbené, pozerám na neho, oslovujem ho s požiadavkou o pásku a v tom to z neho vyletí ako hovno z hrocha: „Aký je fps limit na tejto akcii!?“ No do prčíc, tak toto som nečakal, lovím v pamäti ale akosi to neprichádza a v tom ma to trkne, žiaden. S hrdosťou dávam odpoveď beriem si pásku a pridávam sa k ostatným opáskovaným. Kým sa stihnem vzdialiť započujem: „daj si 10 a chod za veliteľom ten ťa preskúša.“ Keby ten neborák vedel že aj veliteľ skoro klikoval :D
Tak a teraz ma čaká príhovor, musím tým zeleným mužíčkom povedať zopár teplých slov a ide sa na vec.
Vysvetlím im základné pravidlá, pokyny. Odpoviem na zopár otázok a rozdám zopár klikov. Tu za okuliare, tam za IFAK a tamto za neúplnú výstroj.
Bám a ide sa na to. Jednotky sa rozpŕchnu do priestoru a hľadajú záujmové body. Nech ale robím čo robím od všadiaľ dostávam hlásenia že body už sú obsadené „hadžikmi“. Ako je to do frasa možné?! Všade mám vojakov, všetky body pod kontrolou a 5 minút po prepísaní na našu stranu sú opäť v rukách nepriateľa.
V tom sa vracia jednotka z prieskumu a celá vec dostáva iný obraz. Tí uterákom obalení hadi sa motajú po priestore bez zbraní a v nepozorovanej chvíli bod prepisujú. Vraj kozičky im ušli, alebo hľadajú miesto pre vodovod a podobne. Ja im dám. Meníme s kolegom rozkazy a rázom sa hra otáča.
Samozrejme že nepriateľ hneď chápe ktorá bije a okamžite vyráža do poľa s plnou silou a útočí na čo sa len dá a čo sa pohne.
Prichádza obálka. V obálke rozkaz na vybudovanie opevnenia v priestore, chvíľu uvažujeme a dávame rozkaz. Miesto je priam ideálne. Chalani sa zakopú a čakajú. Netrvá to ani pol hodinu a už počúvam v rádiu že na nich útočia. Našťastie je opevnenie dobre vybudované a odoláva útokom.
Znova obálka, tentokrát je to intel o ostreľovačovi. Ak to bude ten, ktorý myslím že to bude, tak to bude veselé. A je to on. A je to veselé. Polovica čaty je v péčku a ešte ani len netušia kde je. No nič, neostáva mi nič iné ako poslať tam všetky čaty v dosahu. Hodina plynie ako večnosť. A v tom, máme ho, je po ňom. Radosť je neopísateľná. Kážem ho prehľadať a vrátiť sa. Úloha splnená.
Misie sa míňajú jedna za druhou, body sa presýpajú raz na jednu stranu, raz na druhú. Hra plynie, noc sa blíži. Jednotky postupne sťahujeme na základňu a pripravujú sa na noc. Čata Bravo sa dobrovoľne hlási na nočné stráženie opevnenia. Konečne! Milo prekvapený že niekto konečne berie MilSim tak úchylne ako ja a vypúšťam ich podvečer von.
Opäť obálka, tentokrát niečo o nejakom VIP od uterákov čo sa bude motať po oblasti. Viac mi netreba, hneď úkolujem niekoľko jednotiek aby spravili pasce. Jednu na začiatok a jednu na koniec, keby sa jednou prešmykol, druha ho dostane. Uniká…
Až neskor sa dozvedám že unikol len o zastrúhaný vlas. Hnevá ma to, ale som hrdý na chalanov že ho poriadne potrápili a unikol len vďaka zhode okolností a s veľkou dávkou šťastia.
Noc je už za dverami a tí blázni z Brava stále bránia, radosť počúvať ich na rádiu.
Obálka, čítam a nechápem. Obrovská svietiaca bandaska plná nejakého sajrajtu. Paráda. A ako mám toto dovliecť na základňu v noci nepozorovane?! No nič nechám to na chalanov, nech sa vynájdu. Ani nie o hodinu už počujem udychčaný hlas v rádiu že to majú a utekajú naspäť. Pozerám do tmy, hľadám obrovskú zelenú svetlušku a nič ani len náznak.
Zrazu sa od chrbta privalí celá čata aj s balíčkom. Gigantická prdel svetlušky zabalená v celte a niekoľkých bundách. Paráda, vynašli sa.
6.-7.Máj
Noc je relatívne pokojná. Až na jednu veľmi zaujímavú návštevu, velitel ANP aj s kolegom. Prekvapenia sa dá čítať v tvárach všetkých zúčastnených. Ešte väčšie prekvapenie prichádza s návrhom na spoluprácu pri odstránení vodcu hnutia odporu. Radostne odkývam návrh a pripravujeme plány na operáciu na odstránenie. Od radosti ani nejdem drichmať.
7.Máj
Blíži sa ráno, niektoré jednotky sa ešte vracajú z poľa. Unavení ale s úsmevom na tvári, očividne sa im to páči.
Ráno, obálka, ďalšia úloha, ideme na to. Sniper zaúkolovaný a ide sa na veliteľa.
Boje sa vyhrocujú, straty na oboch stranách sa zvyšujú a vtedy to prichádza. Rádio jemne šepká že veliteľ je mŕtvy. Teším sa, veľmi. Až do momentu keď sa dozviem, že ho omylom zmázli vlastní. Škoda, mohlo to byť naše finálne víťazstvo. Nebol to celkom náš zásah, ale aj tak sa to ráta.
12 hodín odbíja, lúčim sa s chalanmi a spokojní odchádzam domov. Bavil som sa, chalani dúfam tiež.
Paxo
