Prinášame Vám článok zameraný na Spravodajskú prípravu bojiska (Ang. skratka: IPB – Intelligence Preparation of the Battlefield) v ktorom by sme Vám chceli objasniť proces, ktorý pomáha veliteľom, alebo prieskumákom, podrobné zoznámenie sa s priestorom operácie. Topografická orientácia a analýza taktických aspektov terénu, ktorá je súčasťou METT-TC (T –Terrain and Weather), o ktorej sme tu už písali v článkoch TROOP LEADING PROCEDURES I. a TROOP LEADING PROCEDURES II. priamo vychádza z IPB. Tento článok je určený pre MILSIM-ákov s pokročilými znalosťami „vojenského umenia“, taktiky, velenia a plánovania. Najviac si na svoje prídu velitelia väčších jednotiek, poprípade celých herných strán. Ale určite si na svoje prídu aj obyčajný Airsoftový hráči a prieskumáci ktorý sa chystajú sa na nejakú veľkú akciu, je si z čoho vyberať.

Jedným zo základných faktorov víťazstva je dobrý prehľad o situácií. Iba bojovník, ktorý má dobré znalosti o priestore operácie (Ang. skratka: AOO – Area Of Operations), neustále ich dopĺňa a rozvíja o nové informácie (ktoré na jeho situáciu vplývajú), môže úspešne splniť úlohu. Povedané po lopate, ľahšie sa pracuje, keď vo veciach máte poriadok, než keď  v nich máte chaos. Tieto informácie je možné získať nasadením prieskumných hliadok, využitím UAV, zachytávaním rádiovej komunikácie a inými prostriedkami, ktoré sú v súčasnej dobe relatívne ľahko dostupné každému.

ANALÝZA TERÉNU
Analýza terénu je zber, hodnotenie a interpretácia informácií o terénnych prvkoch s cieľom predvídať vplyv terénu na vedenie operácie. Ako prvé treba identifikovať medzery vo vedomostiach ktoré máme o teréne a ktoré analýza máp a satelitných snímkov nedokáže pokryť (na túto prvotnú analýzu dopočujeme mapy Locus, map.army, Google Earth, PES poprípade Tacteris). Tieto medzery je potom možné použiť ako návod pre plánovanie prieskumných hliadok. Pri analýze je potrebné sa sústrediť (ale neobmedzovať sa) na:

– priechodnosť terénu (strmé svahy, kopce, husté lesy, močiare, atď.)
– miestne komunikácie (cesty, chodníky, mosty, vodné toky, atď.),
– typy a hustotu vegetácie (typ, výška, šírka, medzery stromov, atď.),
– charakter povrchu a jeho zloženie (tvrdá/mäkká/kamenná pôda, atď.),
– prekážky (umelé alebo prírodné),
– infraštruktúru (budovy, cestná sieť, mosty, atď.).

ANALÝZA POČASIA
Analýzu terénu treba doplniť o vplyv počasia. Analýza by mala byť zameraná tak, aby odpovedala otázky, či tieto vplyvy zvýhodňujú, znevýhodňujú terénne podmienky, alebo nemajú iný efekt na vlastné jednotky a protivníka.

Závery popisujúce vplyvy terénu sú dosiahnuté pomocou dvoch krokov:

1. a) analýzy vojenských aspektov terénu,
2. b) vyhodnotením vplyvu terénu na operácie.

ANALÝZA VOJENSKÝCH ASPEKTOV TERÉNU
Vojenské aspekty terénu sú označené skratkou OAKOC:

O	Observation and fields of fire	Možnosti pozorovania a vedenia paľby
A	Avenues of approach	Koridory prístupu
K	Key terrain	Kľúčový terén
O	Obstacles	Prekážky
C	Cover and concealment	Kryty a možnosti skrývania

O – POZOROVANIE A VEDENIE PAĽBY
Analýza tohto aspektu by mala dať odpoveď na dve otázky:

1. Odkiaľ ma (nie)je vidieť (či už vo dne, alebo v noci),
2. Odkiaľ ja (ne)môžem vidieť nepriateľa.

Je potrebné určiť ktoré postavenia pozdĺž každej prístupovej cesty poskytujú dobré možnosti pozorovania a vedenia paľby, jak pre vlastné sily, tak aj pre nepriateľa; analyzuje sa priestor okolo kľúčového terénu, cieľa a prekážok a identifikujú sa línie vzájomnej viditeľnosti (terén ktorý umožňuje pozorovanie z jedného bodu do druhého). Okrem toho treba identifikovať postavenia, v ktorých by mohol nepriateľ vybudovať pozorovacie stanovištia, tvz. OP-čka. Ak je to možné, treba si urobiť prieskum vlastných postavení z pohľadu nepriateľa, získame tak lepší prehľad. Vyhodnotenie týchto aspektov identifikuje:

– potenciálne oblasti kontaktu,
– brániteľný terén,
– oblasti kde sú vlastné sily najviac vystavené pozorovaniu a paľbe,
– oblasti vizuálneho „mŕtveho priestoru“.

Takisto sa treba zamýšľať nad aspektami terénu v závislosti od plnenej úlohy, napríklad pri útoku, alebo pri obrane:

Úvahy pri útoku:

• Existujú v blízkosti cieľa, postavenia s dobrým výhľadom a výstrelom na ktoré môže nepriateľ umiestniť OP-čka a podporné zbrane? (napr. guľomety)
• Kde môže nepriateľ sústrediť paľbu?
• Z kadiaľ je zraniteľný?
• Kde sú postavenia, z ktorých môžu vlastné sily vykonávať kryciu, alebo podpornú paľbu?
• Kde sa nachádzajú prírodné orientačné body?
• Kam umiestnim svoje OP-čka?

 Úvahy pri obrane:

• Ktoré postavenia my umožnia dobrý výhľad a výstrel pozdĺž smeru pravdepodobného prístupu nepriateľa?
• Nakoľko sú tieto postavenia pre nepriateľa zrejmé?
• Kde nebudem môcť sústrediť paľbu?
• Kde je mŕtvy priestor v mojom sektore? Z kade som zraniteľný?
• Kde sa nachádzajú prírodné orientačné body?
• Kam umiestnim svoje OP-čka?

A – KORIDORY PRÍSTUPU (PRÍSTUPOVÉ CESTY)
Prístupová cesta (koridor) je priestor, ktorá poskytuje dostatočne jednoduchý pohyb a dostatočnú šírku (na rozvinutie), aby umožnil prechod jednotky dostatočne veľkej na to, aby významne ovplyvnil výsledok boja. Prístupové cesty sa skladajú z dopravných koridorov, čo sú priestory, cez ktoré bude jednotka kanalizovaná/usmernená terénom. Prístupové cesty sa určujú nasledovne:

1. Určiť dopravné koridory.
2. Kategorizovať dopravný koridor.
3. Skupinové koridory vytvárajú prístupové cesty.
4. Vyhodnotenie prístupových ciest.

Identifikovanie dopravných koridorov – Dopravný koridor sám o sebe je relatívne bez prekážok a umožňuje jednotke maximálne využiť rýchlosť pri presune. Dopravné koridory môžu byť napr. cesty, chodníky, chodníčky, horské hrebene, tunely, kanály a pod.

Kategorizovanie dopravných koridorov – Akonáhle sú koridory identifikované, je potrebné ich kategorizovať podľa veľkosti, alebo typu jednotky, ktorá ich bude využívať. Napríklad motorizovaná jednotka s vozidlami vyžaduje dopravný koridor podporovaný sieťou ciest. Pešia jednotka sa môže zase presúvať v podstate akýmkoľvek terénom.

Vyhodnotenie prístupových ciest –  Identifikujú sa tie cesty, ktoré najlepšie podporujú vlastné možnosti, alebo možnosti nepriateľa. Prístupové cesty sa hodnotia podľa:

– dostupnosti ku kľúčovému terénu a cieľovým objektom;
– miery nasmerovanie a voľnosti pohybu.

Takisto treba zhodnotiť terén, ktorým cesta prechádza, ako aj terén, ktorý ju ohraničuje alebo inak ovplyvňuje.

Úvahy pri útoku:

• Ako môžem použiť každú cestu na podporu svojho manévru?
• Ako bude každá cesta podporovať presun techniky, formácie a (akonáhle dôjde ku kontaktu s nepriateľom) manéver?
• Aké sú výhody a nevýhody jednotlivých ciest?
• Aké sú pravdepodobné smery protiútoku nepriateľa?
• Existujú bočné cesty, ktoré môžeme použiť na útok z boku, alebo ktoré nepriateľ môže použiť na ohrozenie mojich krídel?

Úvahy pri obrane:

• Aké sú všetky možné nepriateľské cesty do môjho sektoru?
• Ako môže nepriateľ využiť každú prístupovú cestu?
• Existujú bočné cesty, ktoré môže nepriateľ použiť na ohrozenie mojich krídel?
• Ktoré cesty by podporili vlastný protiútok?

K-KĽÚČOVÝ TERÉN
Kľúčovým terénom je každé miesto alebo oblasť, ktorej obsadenie, udržanie, alebo kontrola poskytuje bojujúcej strane výhodu. Napríklad vrchol kopca s výhľadom na prístupovú cestu môže, ale nemusí byť kľúčovým terénom. Aj keď kopec ponúka dobrý výhľad, pre jednotku, ktorá ho ovláda, nebude mať nijakú výraznú výhodu, ak ho môže nepriateľ ľahko obísť. Na druhej strane, ak vrchol kopca môže pokryť oblasť, cez ktorú musí jednotka prechádzať, bez ohľadu na to, ktorú prístupovú cestu použije, poskytuje jednoznačnú výhodu.

Operačné zohľadnenie:

• Aký terén je kľúčový pre jednotku a prečo?
• Ovláda tento kľúčový terén nepriateľ?
• Aký terén je kľúčový pre nepriateľa a prečo?
• Ako môžem získať, alebo udržať kontrolu nad kľúčovým terénom?
• Aký terén je kľúčový pre priateľské pozorovanie a pre velenie a riadenie?

Potom ešte poznáme rozhodujúci terén. Je to kľúčový terén, ktorého obsadenie a udržanie je nevyhnutné pre úspešné splnenie úlohy.  Kľúčový terén nemusí byť nevyhnutne rozhodujúcim terénom.

O – PREKÁŽKY
Treba identifikovať prírodné a umelo vytvorené prekážky, ktoré môžu obmedzovať, alebo usmerňovať pohyb jednotiek, alebo vytvárať priestory rádiového ticha.  Medzi  prírodné prekážky okrem iného patria:

• Kanály, rokliny, medzery a priekopy široké viac ako 3 m.
• Potoky, rieky a kanály hlbšie ako 1 m.
• Hory alebo kopce so sklonom presahujúcim 60 %.
• Jazerá, močiare hlboké viac ako 1 m.
• Pne a veľké kamene vysoké viac ako 40 cm.
• Lesy, alebo džungle so stromami s priemerom 30 cm alebo viac a medzerou medzi stromami menšou ako 4 m.

Umelo vytvorené prekážky zahŕňajú:

• Mínové polia.
• Protitankové priekopy.
• Cestné krátery.
• Stromové záseky.
• Nevýbušné zátarasy.
• Prekážky z ostnatého drôtu.
• Bojové postavenia.

Na základe stupňa zatarasenia prekážkami sa terén klasifikuje nasledujúcich kategórií:

Priechodný terén: Terén bez akýchkoľvek obmedzení priechodnosti a pohybu; na zvýšenie mobility nie sú potrebné žiadne akcie.

Terén s obmedzenou priechodnosťou: Tento terén do istej miery bráni pohybu. Na zvýšenie mobility je potrebné vynaložiť malé úsilie, bude možno nutné kľučkovať medzi prekážkami, alebo robiť časté obchádzky. Močiare a členitý terén sú príkladom terénu s obmedzenou priechodnosťou pre pechotu.

Nepriechodný terén: Pokiaľ sa nevyvinie určité úsilie na zvýšenie mobility, tak tento terén vážne brzdí, alebo spomaľuje pohyb. Môže vyžadovať nasadenie ženijných jednotiek na zlepšenie mobility.

Vlastné a nepriateľské sily zvyčajne využijú priechodný terén v situáciách vyžadujúcich rýchly pohyb. V iných prípadoch, napríklad keď sa kladie dôraz na bezpečnosť, sa môžu pohybovať v teréne s obmedzenou priechodnosťou, ktorý čo môže poskytovať lepšie krytie a utajenie.

Úvahy pri útoku:

• Ako využíva nepriateľ prekážky a prvky terénu?
• Aké je zloženie umelých prekážok?
• Ako ovplyvnia prekážky a terén môj pohyb, alebo manéver?
• Ak je to nutné, ako sa môže jednotka vyhnúť prekážkam?
• Kam umiestnil nepriateľ zbrane, aby pokryl prekážky?
• Ak musím podporiť, alebo vykonať prekonanie prekážok, kde je očakávaný bod prechodu?

Úvahy pri obrane:

• Kde chcem zničiť nepriateľa? Kam ho chcem nasmerovať?
• Ako ovplyvnia existujúce prekážky a terén nepriateľa?
• Ako môžem pomocou týchto prekážok kanalyzovať nepriateľa do môjho priestoru ničenia, odoprieť mu cestu, alebo narušiť jeho pohyb?

C – KRYT A SKRYT
Kryt je všetko čo nám poskytuje balistickú ochranu pred priamou, alebo nepriamou paľbou, skryt nám zase poskytuje utajenie pred priamym pozorovaním. Treba sa zamerať na terén, porasty, stavby a ďalšie vlastnosti okolia na prístupových trasách aby sme identifikovali priestory ktoré poskytujú krytie a utajenie pred nepriateľom. Pri vedení obrany musia byť postavenia zbraní chránené pred priamou paľbou, ale tak aby stále mali čistý výhľad a výstrel.

Úvahy pri útoku:

• Aké postavenia poskytujú jasný výhľad a výstrel a zároveň efektívne krytie a utajenie?
• Ktorý terén poskytuje postupujúcim jednotkám krytie a utajenia bez obmedzenia ich bojových možností?

Úvahy pri obrane:

• Aké postavenia poskytujú jasný výhľad a výstrel a zároveň efektívne krytie a utajenie?
• Ako môže nepriateľ využiť dostupný kryt a skryt.

ANALÝZA VOJENSKÝCH ASPEKTOV POČASIA
Analýza poveternostných podmienok je súčasťou plánovania úlohy. Veľa hráčov to zažíva často, nepôjdu predsa na akciu, keď predpoveď počasia hlási prietrž mračien s 30 km vetrom a teplotou 5 °C … Vplyv počasia sa analyzuje vzhľadom jak na vlastné sily, tak aj na nepriateľa.

Svetelné údaje/viditeľnosť –  Aká bude oblačnosť, hmly, časy východu/západu slnka, brieždenia a súmraku? Východ a západ mesiaca, jeho fáza a svietivosť (dôležité u nočných videní)? Je slnko za našim chrbtom, alebo nepriateľským? Aký vplyv to bude mať na schopnosť oboch strán vidieť? Budú musieť vlastné jednotky nasadzovať nočné videnia počas presunu? Aký efekt bude mať dlho trvajúce obdobie tmy (napríklad počas zimných nocí) na schopnosť hráčov byť bdelí a byť v strehu?

Zrážky – Aký vplyv budú mať zrážky na terén, rozbahnia sa cesty? Bude sa niekde držať voda a vznikne tam močiar? Stane sa terén ťažko priechodným, alebo nepriechodným? Bude vlhký vzduch spôsobovať hmly? Spôsobí nedostatok zrážok extrémne prašné podmienky? Aký vplyv bude mať hmla, prach, alebo búrky na viditeľnosť? Aký vplyv budú mať dažde na morálku hráčov, ich výzbroj a  výstroj? … atď.

Teplota – Aká bude teplota počas operácie a aký dopad to bude mať na hráčov? Budú schopní plniť úlohy v extrémnych podmienkach? Zamrzne zem, alebo sa roztopí počas operácie? Aký vplyv to bude mať na priechodnosť? Aký vplyv bude mať teplota na optické, mechanické, alebo elektronické prístroje?

Rýchlosť a smer vetra – Aká je predpokladaná rýchlosť a smer vetra počas operácie? Aký vplyv budú mať veterné podmienky na vytváranie dymovej clony, alebo na svetlice? Bude vietor ovplyvňovať prach, hmlu a ďalšie podmienky na bojisku? Bude vietor fúkať prach, alebo dym mimo trasy presunu? Alebo hráčom rovno do očí?

Príklad:
28BAUG19 východ slnka: 05:58, západ slnka: 19:36. Celý deň jasno. Maximálna denná teplota 34 °C.  Minimálna nočná teplota 20 °C. Svietivosť mesiaca 6%. Riziko zrážok 5%. Vlhkosť 26 – 71%.
29BAUG19 východ slnka: 05:59, západ slnka: 19:34. Zväčša polo-oblačno. Maximálna denná teplota 33 °C.  Minimálna nočná teplota 20 °C. Svietivosť mesiaca 1%. Riziko zrážok 1%. Vlhkosť 25 – 72%.
30BAUG19 východ slnka: 06:00, západ slnka: 19:32. Zväčša polo-oblačno. Maximálna denná teplota 34 °C.  Minimálna nočná teplota 19 °C. Svietivosť mesiaca 0%. Riziko zrážok 5%. Vlhkosť 25 – 70%.
31BAUG19 východ slnka: 06:01, západ slnka: 19:30. Celý deň oblačno. Maximálna denná teplota 32 °C.  Minimálna nočná teplota 19 °C. Svietivosť mesiaca 2%. Riziko zrážok 10%. Vlhkosť 28 – 75%.

ANALÝZA NEPRIATEĽA
Treba sa zamerať na:

Štruktúru nepriateľa – koľko ich je? Do akých celkov a jednotiek je rozdelený? Aké sú veliteľské stupne? Kto sú velitelia, alebo iné dôležité osoby?

Rozmiestnenie nepriateľa – Kde má nepriateľ základne/FOB-ky? Má nepriateľ vybudované bojové postavenia? Kde sú spriatelené osady? Známe sektory v ktorých operuje, trasy ktorými sa najčastejšie presúva, atď.)

Spôsobilosti nepriateľa – Akou rýchlosťou sa dokáže presúvať, jeho dostupnú techniku, výzbroj, výstroj, vybavenie a morálka?

Predpokladaný variant činnosti nepriateľa (Angl. skrat.: COA – Course of Action) – Ako sa nepriateľ zachová pri napadnutí alebo spozorovaní, aká je jeho najpoužívanejšia taktika? Ako nepriateľ dosiahne splnenie svojej úlohy? Aký je nepravdepodobnejší a najnebezpečnejší variant jeho činnosti?

Existujú tri základné šablóny situácie nepriateľa ktoré môžeme analyzovať:

• Nepriateľ v útoku.
• Nepriateľ v obrane.
• Nekonvenčný nepriateľ (povstalci).

Nepriateľ v útoku – analýza a vytvorenie najpravdepodobnejšieho COA nepriateľa v útoku sa skladá z 5 krokov:

1.  Vizualizujte si nepriateľský úspech, ako ho dosiahne víťazstvo s tým čo má k dispozícií? Identifikujte vlastné kľúčové objekty, na ktoré by nepriateľ zaútočil.
2. Identifikujte organizáciu a nasadenie jednotiek, ktoré by nepriateľ použil na dosiahnutie svojho koncového stavu. Kde asi nasadí útočnú a podpornú jednotku?
3. Koľko nepriateľských jednotiek/hráčov je potrebných na splnenie úlohy? Aké schopné musia byť? Kde nepriateľ asi nasadí prieskum? Kam umiestni OP-čka?
4. Synchronizujte nepriateľskú úlohu. Určite postupnosť a formácie nepriateľa pri útoku.
5. Zdokonaľujte nepriateľský variant činnosti. Zapojte do úvahy svojich spolubojovníkov, viac hláv je lepších než jedna.

Nepriateľ v obrane – analýza sa skladá z 5 krokov:

1. Vizualizujte si nepriateľský úspech, ako ho dosiahne s tým čo má k dispozícií? Skontrolujte si svoj plán útoku, proti obrane nepriateľa, určite nedostatky svojho plánu na základe doterajšej analýzy. Ovládajte kľúčový terén.
2. Identifikujte organizáciu a nasadenie jednotiek, ktoré by nepriateľ použil na dosiahnutie svojho koncového stavu. Kde asi nasadí hlavné obranné sily a podpornú jednotku?
3. Koľko nepriateľských jednotiek/hráčov je potrebných na splnenie úlohy? Aké schopné musia byť? Kam umiestni OP-čka? Kam umiestni svoje veliteľstvo? Kam umiestni hlavné, záložné a následné bojové postavenia? Zistite kam nepriateľ umiestnil prekážky, a aký je účel jednotlivých prekážok.
4. Synchronizujte nepriateľskú úlohu. Určite postupnosť a formácie manévru pri ústupe.
5. Zdokonaľujte nepriateľský variant činnosti. Zapojte do úvahy svojich spolubojovníkov, viac hláv je lepších než jedna.

Nekonvenčný nepriateľ – Analýza zobrazujúca nekonvenčného nepriateľa sa zvyčajne zameriava na malé taktické úlohy, takže bude pre väčšinu milsim akcií najužitočnejšia. Pri plánovaní treba zvážiť veci ako: nepriateľských veliteľov, vzťahy s okolitou populáciou, podporu ktorú dostáva, ako aj činnosti, do ktorých nepriateľ zasahuje. Analýza činnosti nekonvenčného nepriateľa zahŕňa 9 krokov:

1. Načrtnite si fyzické ciele, na ktoré môžu nepriateľ zaútočiť. Tieto ciele zvyčajne zahŕňajú postavenia vlastných jednotiek, trasy presunu; prvky, alebo osoby spojené s politickými, občianskymi a bezpečnostnými organizáciami; kritickú infraštruktúru a civilné obyvateľstvo.
2. Načrtnite prístupové a ústupové trasy okolo týchto cieľov. Analýza týchto trás zahŕňa zváženie netradičných prístupov spojených s infiltráciou a sabotážou.
3. Odhadnite, kde asi nepriateľ umiestni prvky prieskumu a sledovania. Zvážte, ako nepriateľ vlastne vykonáva prieskum.
4. Odhadnite kde nepriateľ umiestni pasce, hlavne pozdĺž prístupových trás a v blízkosti cieľov.
5. Odhadnite kde nepriateľ umiestni ostreľovačov.
6. Určte priestory kde môže dôjsť k útoku IED.
7. Určte potencionálne miesta mŕtvych schránok a skrytých zásob.
8. Odhadnite miesta potencionálnych úkrytov povstalcov v osadách civilnej populácie.
9. Určite variant činnosti pre povstaleckú skupinu, založený na doterajších aktivitách nepriateľa.

Pamätajte na porekadlo: ,,ŽIADNY PLÁN NEPREŽIJE PRVÝ KONTAKT S NEPRIATEĽOM“.  To ale neznamená, že treba skočiť bez-rozmyslu po hlave, bez akejkoľvek prípravy. Čím lepšie sa pripravíte, oboznámite s terénom, tým lepšie a rýchlejšie sa budete v priestore orientovať a plniť úlohy. Takisto, čím Viac skúseností získate plánovaním a prípravou nejakej misie, tým viac budete môcť z týchto skúseností ťažiť a dynamicky prispôsobovať svoj plán aj keď sa všetko poserie. Tu treba spomenúť  porekadlo 6P, ktorým by sme sa mali riadiť viac ako tým prvým: ,,PORIADNE PRVOTNÉ PLÁNOVANIE PREDCHÁDZA POSRANÉMU PREVEDENIU“

ZDROJE:
ATP 2-01.3 Intelligence Preparation of the Battlefield
FM 71-1 TANK AND MECHANIZED INFANTRY COMPANY TEAM
VOJENSKÁ TAKTIKA, Vysokoškolská učebnica, Peter SPILÝ, Michal HRNČIAR
FM 3-21-91 BATTLE COMMAND AND TROOP-LEADING PROCEDURES

Comments

comments