Prinášame Vám krátky report z „medzinárodného“ rádio-komunikačného cvičenia MILSIM tímov, na ktorom sa zúčastnili redaktori milsim-portálu a členovia Združenia Milsim Klubov (ZMK). Cvičenie prebiehalo v náročných klimatických podmienkach a bolo vyvrcholením prípravy, ktorá prebiehala od februára 2019. Každý účastník naplno využil všetky znalosti o ktorých sa s Vami delíme v našich článkoch V ZIME NA HLIADKE, NOCOVANIE V POLI, ZÁKLADY RÁDIO-KOMUNIKÁCIE, RÁDIOVÉ VYSIELANIE a ŠIFROVACIE TABUĽKY.
Operácie sa za slovenskú stranu zúčastnilo šesťčlenné družstvo ZMK, rozdelené na dva tímy: operátorov VKV a operátorov UKV. Každý tím bol zase rozdelený na spojára, kryptológa a zapisovača. Spojár bol zodpovedný za obsluhu pridelenej rádiostanice, za nadviazanie spojenia a hlasové predávanie správ. Kryptológ bol zodpovedný za šifrovanie a dešifrovanie odoslaných a prijatých telegramov. Zapisovač bol zodpovedný za vytvorenie správy, zapisovanie prijímaného telegramu a za zapisovanie všetkej prevádzky ktorá bola zachytená v éteri.
Operácia Polarnacht II bola zameraná na vytvorenie fungujúcej rádiovej siete schopnej prenášať šifrované správy na čo najdlhšie vzdialenosti, či už priamym rádiovým spojením, alebo retransláciou. Sieť sa rozkladala od západu Slovenska až po západnú hranicu Českej republiky.
Za naše miesto sme si vybrali kótu v Bielych Karpatoch s 40 m vysokou vežou, konečná nadmorská výška nám zaručovala čo najdlhšiu rádiovú viditeľnosť na všetky strany. Operátori VKV sa utáborili na 2 poschodí vo výške 16 m, operátori UKV na úplnom vrchole vo výške 40 m. Miesto na nocľah sme si našli v suteréne polorozpadnutého dreveného zrubu.
Príprava na cvičenie prebiehala celý týždeň, vychádzalo sa z informácií ktoré sme dostali v OPORDe, bolo treba nabiť všetky zdroje, naprogramovať rádiostanice, vytlačiť potrebnú dokumentáciu a samozrejme si pripraviť výstroj na 24 hodín „bojovej“ činnosti v zimných podmienkach. Operácia prebiehala v čase 181700AJAN20 až 190800AJAN20, začala sa presunom po horskom hrebeni, prieskumom priestoru pôsobenia, vybudovaním bivaku, prípravou miest na vysielanie, samotným vysielaním, vyhodnotením, prenocovaním a návratom späť.
Najhoršie postavenie mal tím operátorov UKV, ktorý boli vysunutý až na samotnom vrchole veže kde panovali kruté podmienky, teplota -10°C, vietor s rýchlosťou 40-50 km/h a fujavica. Pred vplyvmi počasia ich chránil len tenký stan, (ktorý po chvíli zamrzol aj zvnútra). Vietor ním šušťal tak, že v ňom museli ľudia po sebe kričať aby sa vôbec počuli a zapierať sa o rohy stanu, aby ich z veže nesfúklo. Prvé spojenie sa im podarilo nadviazať už za 11 minút od začatia hlavnej časti operácie zo stanicou vzdialenou 77 km, bohužiaľ bolo to ich jediné spojenie. Najväčším hrdinom tejto skupiny bol určite ten stan, ktorý ten vietor roztrhal jak handru a polámal aj tyčky, bez neho by tím na tej veži neprežil. Náš kryptológ to zhrnul najlepšie: „Ak sa postavíte čelom k vetru, tak za chvíľu nemáte tvár …“
Viac šťastia a lepšie podmienky (aj keď nie o moc) mal tím VKV operátorov vo výške 16 m, tí sa takisto museli vysporiadať s mrazom a snežením. Tento tím mal len jednu celtu ktorá nestačila zadržiavať poryv vetra, tak za chvíľu prišli o karimatku aj s obalom (dodnes MIA), termosku a skoro aj rukavice. Natiahnuť antény a teleskopickú tyč bola takmer samovražedná operácia, ale podarilo sa. Druhému tímu sa ale podarilo nadviazať tri spojenia na vzdialenosť cez 70 km a počuť stanice vzdialené až 91 km. Hlavným problémom bolo neustále odpratávanie snehu z rádiostanice, prelaďovanie frekvencií a veľká zahltenosť kanálu. Po uplynutí vysielacieho času sa celé družstvo presunulo do suterénu na spoločné vyhodnotenie a odpočinok.
Za nás sme si celé cvičenie veľmi užili, dokázali sme fungovať v náročných podmienkach, splniť všetko čo sme si stanovili a bez zranení sa vrátiť späť. Toto cvičenie nás inšpiroval k tomu aby sa podobné akcie organizovali aj v rámci slovenskej MILSIM komunity, možno v menších počtoch ale častejšie, viz FTX Weinachtschat. Vieme, že pre väčšinu ľudí je spojarina nudná, nezaujímavá a zdá sa im zbytočná, ale pamätajte „BEZ SPOJENIA NIET VELENIA!,,