TOPOGRAFICKÝ MANUÁL II. – praktická príručka

___________________________________________________________________________

Slovo na úvod: Prečo sa vôbec venujem tejto problematike? Veď teraz je dostupnosť GPS zariadení taká obrovská, že mapa a kompas sa stáva prežitkom, ktorý nikto nepoužíva. Je naivné myslieť si, že vždy budete mať GPS. Nie nebudete,  zariadenie sa môže vybiť, pokaziť, môže prestať fungovať sieť, nemusí sa pripojiť na družice. Vo všetkých týchto situáciách je dobré, ak viete používať mapu a kompas.  U nás v tíme túto zručnosť pravidelne cvičíme, napríklad na cvičeniach ako bolo Ex. Turn-up.

___________________________________________________________________________

Tento článok si kladie za úlohu v zjednodušenej forme, priniesť jeho čitateľom praktický návod na navigáciu v teréne. Na tejto stránke už jeden podobný článok vyšiel a nájdete ho tu. V tomto článku sa nachádza veľmi veľa odborných detailov navigácie, preto naň možno odkážem, avšak cieľom tohto článku je priniesť Vám v prehľadnej a zostručnenej podobe návod ako sa úspešne nestratiť bez GPS. V článku sa môžu vyskytnúť nesprávne názvy, keďže pri jeho písaní vychádzam z praktických skúseností a nie zo štúdijných materiálov.

Čomu sa budem v tomto článku venovať? Práci s kompasom (druhy, výber, určenie azimutu, spätný azimut, pochod podľa azimutu) meraniu vzdialenosti a práci s mapou (mierka, vrstevnice, orientácia mapy, meranie azimutov z mapy, zakreslovanie azimutov do mapy, triangulácia).

 

KOMPAS

Druhy a výber

Myslím, že každému je známe, že existujú kompasy a buzoly. Rozdiel je v zásade v tom, že buzola je kompas „prilepený“ na pravítko. Pre účely tohto článku medzi nimi nebudem rozlišovať a všetko budem nazývať kompas.

Aký vybrať? Záleží na preferencii, existuje niekoľko rozdelení, pričom každý druh kompasu Vás ovplyvní inak. Ja osobne kompasy rozdeľujem nasledovne:

KOMPAS vs BUZOLA
Strelka spojená so stupnicou vs. strelka nespojená so stupnicou  kompas s „mieridlom“ vs. kompas bez „mieridla“

Buzola má oproti kompasu výhodu práve v pravítku na ktorom je „prilepená“, ktoré obsahuje rôzne značky, ktoré Vám vedia prácu s mapou výrazne uľahčiť, preto odporúčam uprednostniť buzolu pred kompasom. 

Strelka spojená so stupnicou sa v obchodoch tak často nevyskytuje. Tento typ strelky môžete vidieť na armádnych kompasoch a ich replikách (napríklad kópia US Army kompasu). Podstata spočíva v tom, že ako sa otáča strelka, točí sa zároveň aj stupnica a Vám následne pri meraní stačí odčítať hodnotu, ktorú stupnica ukazuje, bez akýchkoľvek ďalších úkonov. Pri práci s kompasom, kde strelka nie je spojená so stupnicou, musíte pre odčítanie hodnoty točiť stupnicou, ktorá je pod strelkou. Ak máte možnosť, odporúčam kompas kde je strelka spojená so stupnicou.

Kompasom s/bez „mieridla“ mám na mysli, či má kompas niečo čo Vám pomôže presne nasmerovať kompas na meraný bod alebo má iba šípku, ktorá ukazuje meraný smer. Šípku môžete často nájsť na turistických buzolách, funguje to tak, že šípku nasmerujete k meranému bodu a odčítate hodnotu zo stupnice, je to menej presné ale pre turistiku to bohate stačí. Ak máte možnosť, kúpte si kompas s „mieridlom“.  To môže mať rôzne podoby, ako napríklad mieridlá na zbrani (cieľnik a muška), sklápacie zrkadielko s ryskou, alebo iné (ako práve US Army kompas, ktorý má namiesto mušky drôtik a ako cieľnik má výrez v úchyte šošovky.

Pozor! Oveľa dôležitejšie ako vyššie popísané druhy je aby kompas správne pracoval. 

Čo potrebujete od kompasu? Aby bol presný a aby spoľahlivo ukazoval sever. Ako to zistiť? Najspoľahlivejšie je kúpiť si nejaký značkový kompas, kde výrobca garantuje že správne funguje. Tieto sú ale pomerne drahé, takže ako vyberiem dobrý neznačkový kompas? V prvom rade je potrebné aby v ňom neboli žiadne bublinky (strelka je v tekutine).  Druhá dôležitá vlastnosť je, aby sa strelka rýchlo hýbala a vracala sa vždy do rovnakej polohy. Toto si vieme overiť priložením akéhokoľvek železného predmetu ku kompasu, čo nám vychýli strelku z jej pôvodnej polohy. Čím rýchlejšie sa vychýli a vráti späť po tom čo železný predmet odložíme, tým lepšie. Na záver si skontrolujte aby bola stupnica kompasu úplná, tzn. žiadne orientačný stupnice kde sú vyznačené len stupne 0, 90, 180, 270 a podobne. Pri navigácii potrebujete mať možnosť určiť všetky stupne (resp. minúty uhlov pri armádnych). Ďalšiu dôležitú vec, ktorú odporúčam aby kompas mal, sú luminescenčné body, aby ste s ním boli schopní postupovať podľa vopred / za svetla nastaveného azimutu aj v úplnej tme. 

US Army kompas

Ako bolo spomenuté vyššie, kompas ovplyvňujú železné predmety, resp. predmety z iného magnetického kovu. Taktiež magnety a elektronické prístroje, pretože vytvárajú magnetické pole. Je na to potrebné myslieť pri používaní kompasu a zabrániť ovplyvňovaniu kompasu. 

Určenie azimutu

S rôznymi kompasmi sa meria rôzne, preto odporúčam naštudovať si ako sa meria práve s tým Vašim. Nižšie popíšem ako sa meria azimut s kompasom so zrkadielkom, ktorý nemá strelku spojenú so stupnicou, pretože ho jednak vlastním a jednak je ľahko dostupný (rôzni výrobcovia) a spomedzi ľahko dostupných kompasov má jednu z najlepších presností merania a to práve vďaka „mieridlu“. 

Postavíme sa čelom k bodu, ktorého azimut chceme zistiť, namierime naň kompas a odklopíme zrkadielko. Kompas musíme držať vo vodorovnej polohe. Stredom zrkadielka zvislo vedie ryska, túto potrebujeme mať na strede strelky, aby bolo meranie presné, inak Vám kompas môže ukázať inú hodnotu, keď je riska na strede strelky výrez vo vrchnej časti zrkadielka (resp. krytu) Vám ukazuje presný bod merania (to je vlastne to „mieridlo“). Následne sa s kompasom otáčame tak aby sme meraný bod mali priamo v „mieridle“. Keď máme aj rysku na strede strelky aj meraný bod v „mieridle“, otáčame stupnicou kým nedostaneme značku severu presne na úroveň severnej strany strelky (na stupnici býva označené dvoma bodkami (chlievik/bránka), medzi ktoré je potrebné dostať strelku). Ešte raz si skontrolujeme či máme rysku na strede, či mierime na meraný bod a ak je všetko v poriadku, odčítame hodnotu zo stupnice. Správnu hodnotu nám ukáže ryska v zrkadielku, keďže nám ale zrkadielko ukáže celú kruhovú stupnicu a ryska pretína stupnicu na 2 miestach je potrebné odčítavať hodnotu zo stupnice na strane bližšie k meranému bodu (v zrkadielku sa javí ako hodnota ktorá je nižšie, tým myslím výškovo, nie hodnotovo). 

Na obrázku nižšie môžete vidieť, že týmto postupom nám kompas ukázal hodnotu približne 128′.

Spätný azimut

Spätný azimut je presný opak azimutu, teda na rozdiel od azimutu odo mňa k meranému bodu, je to azimut od meraného bodu ku mne. Výpočet je veľmi jednoduchý, ak máme azimut do 180′ pripočítame k nemu ďalších 180. Ak je azimut viac ako 180′ odpočítame 180. 

Využitie spätného azimutu bude popísané neskôr.

Pochod podľa azimutu

Pri pochode podľa azimutu najskôr musíme vedieť nastaviť azimut na kompase a vedieť určiť ktorým smerom to je. Na toto použijeme opačný postup ako meranie azimutu. Nastavíme hodnotu azimutu na kompase na požadovanú hodnotu a to tak, že pozeráme do zrkadielka (nezabudnite pri tom mať rysku na strede strelky) a točíme stupnicou, kým ryska nepretína správnu hodnotu. Následne sa s kompasom točíme kým nedostaneme severnú stranu strelky do chlievika/bránky a ešte raz skontrolujeme či je ryska v strede strelky. Ak je všetko ako má byť, „mieridlo“ nám ukazuje smer azimutu, ktorý sme nastavili.

Pri pochode rozlišujeme v zásade dve situácie. Prvou je situácia, kedy v krajine vieme určovať záchytné body to je štandardná krajina, kde sú rôzne stromy, kamene, potoky a podobné výrazné prvky. Druhou situáciou je keď je krajina bez záchytných bodov, to je napríklad púšť, zasnežená rovná krajina, príliš hustý les a podobne.  Pri navigácií platí zásada, že nepozeráme celý čas do kompasu a nepochodujeme podľa neho, ale pochodujeme od bodu k bodu, ktoré si určíme alebo vytvoríme. 

A) Prvá situácia je pomerne jednoduchá. Zoberieme svoj kompas, nastavíme naň požadovaný azimut, v ose azimutu si určíme VÝRAZNÝ a zapamätateľný bod. Odložíme kompas do vrecka a dôjdeme k tomuto bodu, kde celý postup zopakujeme. Týmto spôsobom sa vyhneme nepresnostiam, ktoré nastávajú pri pochode podľa kompasu (keď do neho stále pozeráme a pochodujeme podľa toho). Pri tomto postupe je potrebné voliť si body v dostatočných vzdialenostiach, ideálne vo vzdialenosti viac ako 100 m ak to je možné, aby ste nemuseli zastavovať príliš často.

B) Čo ale v druhej situácii? Nevieme si určiť výrazný bod, pretože žiadne body nie sú, alebo ich je tak strašne veľa, že žiaden nie je výrazný a nevedeli by sme o ktorý ide (džungľa, príliš hustý les a podobne). V tomto prípade je potrebné nastaviť na kompase azimut, zacieliť ho a poslať niekoho aby išiel vpred. Vo vhodnej vzdialenosti ho zastavíme a upravíme jeho polohu pokynmi tak, aby stál presne v ose azimutu. Keď máme hotovo, skryjeme kompas a dôjdeme k tomuto človeku. Pozor, táto osoba sa nesmie zo svojej polohy pohnúť. Keď k tejto osobe dôjdeme, postavíme sa priamo za ňu a pošleme ju zasa vpred, aby nám spravila ďalší záchytný bod. Pozor v tomto momente sa nesmie zo svojej polohy pohnúť osoba s kompasom. 

Takýmto postupom sa dá veľmi presne navigovať aj v teréne, kde nie sú žiadne záchytné body a to s minimálnymi nepresnosťami. 

MERANIE VZDIALENOSTI

Meranie vzdialenosti je dosť obsiahlo rozpísané v prvom článku o topografii, pre účely pochodu Vám však bude stačiť vedieť dve veci. Prvou je skutočnosť, že na mape vždy meriame vzdušnú vzdialenosť a keďže terén je členitý, tak nám to môže vzdialenosť predĺžiť. Platí jednoduché pravidlo, vzdialenosť odmeranú na mape, ak ide o členitejší terén (nemyslí sa tým nič extrémne výrazné) vynásobte x1,25 a dostanete trochu presnejšiu vzdialenosť. Priemerný krok človeka má cca 75 cm, to znamená že 2 kroky sú 1,5 m a 4 kroky sú 3 m. Takéto meranie vzdialenosti používame a funguje spoľahlivo. Pri príprave trasy pochodu si vždy vzdialenosť premeníme na kroky, aby sme pri počítaní krokov nemuseli prepočítavať.

MAPA

Mapa je obraz zeme prevedený do 2D obrazu. Na vrchu mapy je takmer vždy sever. Býva rozdelená určitou sieťou, často WGS84 to sú tie bežné stupne, minúty a sekundy zemskej dĺžky a šírky. Keďže sa venujeme MIL-SIMu používame vojenské formáty MGRS k tomu ale niekedy inokedy.

Vrstevnice

Ďalšia vec pre nás dôležitá sú vrstevnice. Vrstevnice sú čiary spájajúce na mape miesta s rovnakou nadmorskou výškou.

Podľa nich možno určiť jednak to či terén stúpa alebo klesá, ale aj to akým spôsobom stúpa a klesá. Poznáme 3 základné druhy vrstevníc  a to a) základné, b) zosilnené a c) doplňujúce. 

Základné vrstevnice nebývajú označené číslom nadmorskej výšky, je potrebné ich počítať. Často stúpajú po 10 metroch nadmorskej výšky. Zosilnené bývajú označené, od nich počítame základné. Doplňujúce sú iba na doplnenie a bývajú v mape skôr zriedka, zvyčajne v okolí niektorých vrcholov kopcov a zvyčajne majú hodnotu 5 metrov nadmorskej výšky. Hodnoty vrstevníc si vždy zistite z mapy.

Ako zistiť či terén stúpa alebo klesá? Dobrou nápovedou Vám môže byť identifikácia vrcholov. Tie spoznáte podľa toho, že sa okolo nich vrstevnice uzatvárajú a vytvárajú kruhy, často sú dokonca označené názvom alebo kótou. Od vrcholov takmer vždy idete dolu a ak idete k nim stúpate.

Na obrázku môžeme jasne identifikovať dva vrcholy, Ostrá hôrka a ďalší neoznačený v pravom hornom rohu.

Ak Vám táto metóda nepomôže, je potrebné hľadať dve zosilnené vrstevnice a zistiť či terén medzi nimi sútpa alebo klesá, podľa čísla, ktorým sú označené.

Na obrázku vieme jednoznačne určiť nadmorskú výšku bodu označeného červeným X, nakoľko sa nachádza medzi dvomi zosilnenými vrstevnicami 500 a 450. Pre určenie nadmorskej výšky bodu X stačí počítať základné od jednej zo zosilnených. Nadmorská výška bodu X je cca 472 m.n.m. Podľa smeru postupu, ktorý zvolíme následne vieme určiť či budeme stúpať alebo klesať pretože vieme určiť ktorým smerom sa terén zvažuje dolu.

Ak nemáte ani jednu z možností popísaných vyššie, začína pomerne zložitý proces. Najlepšie je identifikovať vrcholy kopcov vo väčšej vzdialenosti (pretože v bližšej ste pravdepodobne žiadne nenašli) a určiť si podľa toho čo sú údolia a čo sú hrebene kopcov. Hrebene kopcov zvyčajne idú od vrcholu k vrcholu, ktoré budete vedieť identifikovať. Údoliami často tečú vodné toky.

Tieto sledovať až k bodu, ktorý Vás zaujíma. Z tohto budete vedieť či stúpate alebo klesáte (ak prechádzam údolím tak na druhej strane budte stúpať, ak prechádzam vrcholom tak opačne. Ak idem smerom od hrebeňu k údoliu budem klesať a opačne). Prečo hrebene a údolia? Pretože to sú tiahnuce sa terénne útvary, ktoré sa môžu tiahnuť až k polohe, ktorá Vás zaujíma ale v jej bezprostrednom okolí neviete identifikovať či to je údolie alebo hrebeň, takže to či sa jedná o údolie alebo o hrebeň si identifikujete vo väčšej vzdialenosti a následne tieto útvary sledujete až k Vašej polohe. Z toho už potom jednoducho identifikujete kde terén klesá a kde stúpa.

Mierka mapy

Mierka mapy vyjadruje v akom pomere sú medzi sebou vzdialenosť odmeraná na mape a skutočná vzdialenosť. Mierka 1:25 000 nám vyjadruje, že jedna jednotka vzdialenosti (akákoľvek) odmeraná na mape, je 25 000 rovnakých jednotiek vzdialenosti v skutočnosti. Preto 1 milimeter odmeraný na mape s mierkou 1:25 000 znamená 25 000 milimetrov skutočnej vzdialenosti. 25 000 milimetrov si následne ľahko prevedieme do metrov a v tomto prípade to znamená že jeden milimeter na mape je 25 metrov v skutočnosti.

Buzoly ako som spomínal vyššie majú rôzne pomocné prvky pre navigáciu, často majú pravítko v mierke 1:25 000 a 1:50 000. Keď budete merať vzdialenosť týmto pravítkom, bude Vám ukazovať už skutočnú vzdialenosť bez potreby prepočítavania. Dajte si ale pozor aby ste používali správne pravítko. Rovnako tak pozor na kópiu US Army kompasu, tento má na svojom boku tiež pravítko ale toto nie je v milimetroch ale v stupnici 1:50 000.

Orientácia mapy

Orientácia mapy znamená jej otočenie takým smerom, aby sever na mape ukazoval na skutočný sever. Robí sa tak, že na kompase nastavíme hodnotu 0′ / 360′ a okraj kompasu priložíme na okraj mapy (pozor myslím tým okraj mapy, nie okraj papiera na ktorom je vytlačená) a taktiež neorientujeme mapu podľa súradnicových čiar. Mapou a kompasom následne otáčame dovtedy, dokým nedostaneme strelku do chlievika / bránky, resp. kým strelka nie je zarovnaná so značkou severu na stupnici.

Na obrázku môžeme vidieť už zorientovanú mapu

Ak máme mapu zorientovanú, už s ňou nehýbeme. Orientácia mapy, je prvá vec, ktorú pri práci s mapou spravíme.

Mapové azimuty

Zistenie azimutu z mapy, prebieha tak, že po zorientovaní mapy (bez toho to nebude fungovať) priložíme okraj kompasu tak aby spájal body, ktoré chceme merať. (Pozor na to, ktorým smerom kompasu meriate, aby ste náhodou neodmerali spätný azimut. Kompas Vám ukáže azimut smerom k bodu, ku ktorému smeruje jeho predná strana.) Následne otáčame stupnicou kompasu, kým nedostaneme strelku do chlievika / bránky.  Keď máme hotovo stačí nám odčítať hodnotu ktorú nám kompas ukazuje.

Na obrázku možno vidieť zisťovanie azimutu od pravého X k ľavému.

Zakreslenie azimutu do mapy je veľmi podobné ako jeho zistenie z mapy. Ide o opačný postup. Zorientujeme mapu, na kompase najskôr nastavíme požadovaný azimut, následne ho priložíme k mape, tak aby pravítko pretínalo bod od ktorého chceme zisťovať azimut a kompasom (nie stupnicou ani mapou) otáčame, kým nedostaneme strelku do chlievika / bránky. Následne si azimut zakreslíte, resp zapamätáte a podobne.

Zisťovanie azimutu z mapy sa robí zvyčajne vtedy ak poznáte svoju polohu (resp. polohu bodu od ktorého meriate) a poznáte bod, kam chcete ísť (ku ktorému chcete merať), zistíte si azimut a následne postupujete podľa azimutu. Zakreslovanie azimutu do mapy robíte vtedy ak poznáte svoju polohu (resp. bodu z kadiaľ má azimut viesť) a potrebujete zistiť kam azimut na mape vedie (napr. dostanete od velenia rozkaz presunúť sa z Vašej polohy o 500 m smerom 290′).

Dávajte si pozor aby bola mapa zorientovaná, aby Vám funkciu kompasu niečo neovplyvnilo a aby ste merali čo najpresnejšie.

Triangulácia

Pozornému čitateľovi určite neušlo, že pri práci s mapou sme zatiaľ vychádzali z predpokladu, že svoju polohu poznáme. Čo v prípade, že sa stratíme? Existuje spôsob ako zistiť svoju polohu, nazýva sa triangulácia.

Pre vykonanie triangulácie, potrebujeme v krajine nájsť minimálne 3 body, ktoré dokážeme identifikovať aj v mape. Body nemusia byť iba niečo, ako kostolná veža, vodojem alebo veci, ktoré v krajine nie sú prirodzené. Môže ísť o čokoľvek čo identifikujeme v krajine aj v mape, napríklad podľa tvaru vrstevníc v mape niekedy dokážeme určiť o ktorý kopec sa v krajine jedná a podobne. Tieto body nesmú byť vedľa seba, ideálny uhol medzi bodmi je „o 10 minút dve hodiny“ = aby medzi nimi bol aspoň taký uhol ako keď hodiny ukazujú o 10 minút dve hodiny. 

Zistíme azimut ku každému z týchto bodov a následne ich prevedieme do spätného azimutu. Spätný azimut zakreslíme do mapy od bodu ktorý sme identifikovali a merali. Keď budeme mať tri takéto čiary, mali by sme na mape dostať trojuholník, v ktorom sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzame (stred trojuholníka). 

Pri triangulácií majú malú výhodu kompasy so strelkou nespojenou so stupnicou. Tu nám stačí namiesto prepočítavania a nastavovania spätného azimutu do kompasu stačí, ak necháme na kompase odmeraný azimut a čiaru do mapy zakreslíme tak, že namiesto severnej strany strelky dostaneme do cielnika / bránky jej južnú časť (čiernu). 

Ak Vám nevyšiel trojuholník robíte niečo zle. Skontrolujte či ste merali správne, či máte zorientovanú mapu, či Vám funkciu kompasu niečo neovplyvnilo, či sú merané body v dostatočnej vzdialenosti od seba, či ste merali presne. 

Ak sa nachádzate na, alebo v tesnej blízkosti lineárnej prekážky (cesta, železnica, rieka a pod.), pre vykonanie triangulácie Vám postačia dva body, pretože tretiu čiaru Vám vytvorí táto lineárna prekážka.

 

Ako to všetko používať v praxi? 

Už v prvom článku sa písalo o tom, že sa určuje osoba navigátora (compas-man) a toho čo počíta kroky (pacer). Kto ale sú tieto osoby? Sú rôzne prístupy. niekto napríklad necháva navigovať prvého z formácie (pátrača). Britská armáda, a teda to tak logicky robíme aj u nás v tíme, pátračovi vyslovene zakazuje navigovať, aby sa mohol naplno venovať svojej úlohe. V britskej armáde naviguje iný člen zostavy ako pátrač a pátrača usmerňuje, ktorým smerom má ísť. To sa deje pri zastaveniach, vždy mu určí ďalší záchytný bod, ku ktorému má dôjsť. Pacer vždy pozná dĺžku jednotlivých úsekov, na ktoré sme si pochod rozdelili a ako pomôcku používa počítadlo na šnúrke (kde sa presúvajú nejaké „korálky“), alebo priamo clicker, ktorý počíta stlačenia. Pacer taktiež nesmie byť pátrač. 

Takže ideme vyraziť na pochod podľa mapy. Ako to robíme? Na začiatku dostane Pacer a navigátor za úlohu pripraviť trasu presunu. Znamená to pre nich, že podľa mapy vyberú najvhodnejšiu trasu presunu. Túto rozdelia na jednotlivé úseky, zapíšu azimuty jednotlivých úsekov a vzdialenosti týchto úsekov v krokoch. Tieto informácie NIKDY nezakreslujeme do mapy, zakresľujú sa na samostatný nákres trasy presunu. Prvý článok o topografii uvádzal, že sa tieto informácie zakresľujú, my to nerobíme, ako to budete robiť Vy, je len na Vás. Tieto informácie ľudia dostanú priamo v OPORDe. Tieto informácie si následne ľudia držia iba v hlavách.

Určí sa formácia, v ktorej sa budeme presúvať, zvyčajne ide o zástup. Navigátor, pátračovi určí prvý záchytný bod v určenom azimute. Ten mu potvrdí, že skutočne vie, ktorý bod myslel a dovedie nás tam. Pacer počíta každý jeden krok, nezáleží či je malý alebo veľký, počíta sa každý. Pozor táto činnosť je jedna z najnáročnejších, často dochádza k chybám, preto je potrebné tieto osoby striedať a v ideálnom prípade zdvojiť túto funkciu. 

Po tom čo dorazíme k prvému záchytnému bodu, zaujmeme krátku zastávku, navigátor určí pátračovi ďalší záchytný bod a hneď sa vyráža ďalej. Takto postupujeme až kým neprídeme k bodu kam sa chceme dostať. Ak by bolo potrebné pracovať s mapou, alebo sa zastaviť na dlhší čas (nastavenie nového azimutu, triangulácia a pod.) vždy zalezieme niekam do kríkov aby nás nebolo vidno, To sa môže diať ak prídeme na koniec úseku, na ktoré je trasa rozdelená, dostaneme rozkaz presunúť sa na iný bod a podobne.

Svoju polohu určujeme podľa toho akú vzdialenosť a ktorým smerom sme prešli. 

V úvode som napísal, že GPS nie vždy musí byť, avšak aj my ho používame a používame ho na kontrolu našej navigácie (ako doplnok). Zvyčajne nám však GPS potvrdí našu polohu, tak ako ju máme určenú z mapy. Zvyčajne sedia aj prejdené vzdialenosti. 

V Nitre 17. 03. 2020

Cpl. P. Williams
42 Cdo RM, M-Coy,
reenactment group
https://www.facebook.com/RoyalMarinesNitra

Comments

comments